Viera je pre mňa v prvom a neposlednom rade zdrojom radosti. Veriť znamená premáhať svet (1Jn 5,5), keďže svet je v moci zlého (1Jn 5,19). Veriť znamená ísť proti prúdu. Jeden príbeh hovorí, že plávať proti prúdu dokážu len živé rybky. Teda viera znamená pre mňa aj život; viera je dôkazom, že som svoj život ešte nezabalil. Viera v mojom živote nie je akýsi prídavok, ale snažím sa, aby tvorila základ môjho pohľadu na svet a uvažovania. Veľký príklad viery dáva Abrahám, o ktorom sa píše, že proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom národov a to sa mu počítalo sa spravodlivosť (Rim 4,18.22). Teda motivácie kopec a za môj krátky život už aj pozitívne skúsenosti s Bohom.
Teraz trošku obrazne: Každá minca má dve strany. Súhlasíte, však? Ak by mala mať len jednu stranu, tak hovorme o plastovom krúžku, ktorý sa dáva do nákupných vozíkov v supermarketoch, teda čosi úplne bezcenné a len ojedinele potrebné. Ako som už spomínal, viera je fajn vec. Ale druhá strana mince v sebe zahŕňa povinnosť platiť. Platiť za svoju vieru. Istá múdrosť hovorí, že čo nič nestojí, za nič nestojí. Tak je to aj v prípade viery. Viera, ktorá má fungovať a trvať, musí byť vyskúšaná. Najlepšie v ohni, lebo zlato a striebro sa čistí v ohni. Netvárim sa ako žijúci mučeník, ale stretávam sa s tým, že ľudia a okolnosti skúšajú moju vieru; pričom nie vždy obstojím. Ale považujem to za dobrý znak - kdesi vnútri nachádzam malé útržky viery a dôvery v Boha. A uvedomujem si, že skúšky prichádzajú, ale nikdy nebudem skúšaný nad svoje sily (1Kor 10,13), práve naopak, dostanem milosť, aby som ich všetky mohol prekonať na Božiu slávu. Druhá strana už nie taká pekná ako prvá, ale práve táto strana mince potvrdzuje, že v rukách držíme niečo hodnotné.
Žalmista v 34,10 hovorí, že „boháči sa nabiedia a nahladujú, ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude." Hľadať Pána bez viery by však asi neprinieslo úspech, furt by to ostalo pri kladení otázok, avšak bez možnosti odpovedí. Na úplný záver pripájam veľmi husté slovo z Rim 10,10: „Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!" a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. Veď Písmo hovorí: „Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený."" Tak je.
P.S.: Čítal som dnes článok, že o viere máme čušať (to je asi všeobecne rozšírený názor). Nuž, k tomu by som dodal, že keď sa skutočne snažíme žiť vo viere, tak nemôžeme o tom nehovoriť. Veď ako by to bolo, že sa nepodelíme s dobrými správami a necháme si ich len pre seba?
