Asi najviac "srandy" si pri nej užil Rado Brenkus, ktorý odpovedal z nás štyroch ako prvý. Keď skončil, predsedkyňa povedala: "No, bolo by to dobré, len keby nám mohol ešte zarecitovať nejakú básničku." Rado sa ošíval, že žiadnu báseň neovláda dobre, ale nakoniec sa nechal ukecať, že zarecituje kúsok z "Mor ho!" od Sama Chalupku. Veľký kúzelník Okamih presunul túto báseň do mierne nečakanej polohy:
A ty mor ho, mor ho detvom tvojho rodu
kto kradmou rukou siahne na tvojho...
Celá vážnosť maturít bola okamžite v keli a pre istotu už potom radšej nikoho z nás nič recitovať nenútili.
Dozvuky tejto udalosti sa medzi spolužiakmi rýchlo šírili. Samozrejme, každý si tam pridal podľa svojho gusta, takže po čase som sa nestačil diviť, čo to tam ten Rado všetko vraj narozprával. :-) Mal som z toho celého taký zaujímavý pocit. Bol som priamo pri tom, keď sa odohrala udalosť, ktorá sa potom stala legendárnou.
* * *
O päť rokov neskôr Radovi vyšla prvá básnická zbierka...
