Podnestersko „oslobodila“ ruská armáda vo vojne v roku 1992 a odvtedy je pod ruským vplyvom. "Nezávislá" republika sa hrdo hlási k sovietskym koreňom, ale chudoba a depresívna bezperspektívnosť je priam hmatateľná.
Z Bendery, prvého mesta za hranicou medzi Moldavskom a Podnesterskou republikou, idem do hlavného mesta Tiraspoľ medzimestským trolejbusom. Som si istý, že toto vozidlo má 60 rokov. Veď dobre, má to vibe autoveterána, ale nemusel by som pri tom pod sebou vidieť cez prehrdzavené diery v podlahe ubiehajúcu cestu.
Všetko, čo prináša nejaký zisk, vlastní v tejto republike firma Šerif - čerpacie stanice, mobilného operátora, fabriku na výrobu alkoholu, stavebného giganta. Predavačky ich siete supermarketov, samozrejme jedinej v republike, majú v rámci tejto ruskej kultúry uctievania vojny na hlave slušivé armádne lodičky. Firmu Šerif vlastní bývalý člen KGB Viktor Gušan. Na najchudobnejšom mieste Európy si tento oligarcha do svojej hračky - futbalového klubu Šerif Tiraspoľ - nakupuje takých hráčov, že pravidelne hrávajú Ligu majstrov.
Tým pádom pre ostatné obyvateľstvo zostáva, logicky, priemerný plat na úrovni 200 eur. V atmosfére Tiraspoľu je to vidieť.
Platobné karty tu nefungujú, v zmenárni som si musel zameniť miestne ruble. V obchodoch ale vítajú tvrdú menu - tvrdá mena je aj ukrajinská hrivna či dokonca mena chudobného Moldavska. Omylom som potom nejakými rubľami chcel platiť v Moldavsku - predavačka sa toho až štítila.
Centrálna banka, čo tie ruble vydáva, je budova učupená medzi panelákmi. Ministerstvá tejto vreckovej republiky sú vilky v okolí hlavnej ulice Tiraspoľu. O to viac vyniká gigantický palác miestneho prezidenta, ktorým bol prvých 20 rokov miestny vodca Smirnov. Na všetkých vládnych budovách je samozrejmosťou tiež ruská zástava.
Ulice hlavného mesta sú tiché a prázdne, na benzín niet peňazí. Ale zrazu s revom prifrčali zbohatlíci na Mercedese AMG a na čerstvo popršanej križovatke Leninovej a Sovietskej ulice si vyskúšali hodiny. Priznám sa, že na vlastné oči som to videl po prvý raz v živote. Reakcia bábušky so psom vedľa mňa na chodníku ma prekvapila: tiež na chvíľu od prekvapenia zastala, no hneď išla ďalej, ako by sa nič nebolo nestalo. Buď je na to zvyknutá, alebo vedela, kto sedí v tom aute a nechcela na seba zbytočne upozorňovať. Najskôr oboje.
Ale na západnom okraji mesta pri ceste do Moldavska strážia pokojný spánok nezávislej republiky veľké kasárne Ruskej armády. Pred nimi je bilbord inzerujúci možnosť prihlásiť sa "do Armii Rossii po kontraktu" do Špeciálnej vojenskej operácie a nechať sa zabiť ukrajinským dronom. Pre niekoho možno produktívne riešenie z tejto depresie.
Ale čím určite netrpia, je bruselský diktát zakrivenia uhoriek a výkonu vysávačov.
Trochu sa obávam, že ak sa to tým našim podarí, tak som tam videl našu budúcnosť.
