Čakám v rade na komunálnu kávu. Dnes sa dostávam k french pressu, takže kávu zalievam, ponúknem ju trom ľuďom za sebou a pomaly odchádzam.
Nechce sa mi čakať v rade vo francúzskej pekárni, ktorá je hneď vedľa. V rade stojí asi sto ľudí a čakajú, kým sa dopečie ďalšia várka pečiva. Veľmi chutného pečiva, ale dnes mi to za to čakanie nestojí.
Vychádzam z kaviarne a vidím svoju starú známu, s ktorou sme veľmi pekne strávili predvčerajšiu noc. Vyčíta mi, že ma včera nenašla "doma", ale hneď potom sa vrúcne objímeme. Pozve ma na falafel párty, ktorú organizujú...
...a je to naposledy, čo sme sa videli.
Streda večer
Je streda večer a približne o desiatej vyrážam zo svojho kempu na tradičné miesto, kde som zvyčajne začínal, a niekedy aj končil, svoje noci na Burning Mane - do kempu s názvom PlayAlchemist.
Je to hudobný kemp v podobe obrovskej pyramídy, na ktorú sa každú noc premieta projekcia. Nie je to len úžasné hudobné predstavenie, ale aj vizuálne umenie. Hoci tento kemp patrí medzi najkomerčnejšie v celej púšti, ich programová štruktúra a vizuál majú takú kvalitu, že sa tam jednoducho oplatí chodiť.
Užívam si veľmi príjemný set - ani neviem, kto hrá, a v tej chvíli mi to bolo jedno. Hudba ma baví, v ruke držím vlažný drink a cítim príjemné “rozohriatie”.
Odrazu ma niekto poťuká - skôr do boku než po ramene. Vedľa mňa stojí drobná dievčina a pýta sa či viem, kto práve hrá. Odpovedám, že neviem, že tá hudba mi je príjemná, ale naozaj netuším a vlastne na tom ani nezáleží. Pritakala, na chvíľu zostala vedľa mňa.
Zvedavosť mi nedala, vyšiel som von a pri vchode k pyramíde som našiel tabuľu s rozpísom DJ-ov. Práve hral DJ Sabo, nie úplne neznámy DJ a umelec. Plánoval som sa vrátiť späť, ale pri bicykloch ju znovu stretávam.
Rozhodol som sa jej darovať informáciu: dary a darovacia kultúra sú veľkou súčasťou Burning Mana. Ale to, kto hrá, ju v tejto chvíli už moc nezaujíma. Pýta sa, či viem, kde je Opulent.Viem, a ukazujem smer: ak pôjde na bicykli rovno krížom na druhú stranu mesta, trafí.
Po pár sekundách sa pýtam, či sa môžem pridať. Usmieva sa a hovorí, že bude rada. Vyrazili sme vo veľmi silnom protivetre otvoreným priestranstvom na druhú stranu mesta. Trvalo to možno tridsať až štyridsať minút a dalo to zabrať na fyzičku.
Počas cesty sme si povedali svoje príbehy. Bola korporátna marketérka z Izraela, a na poslednú chvíľu dostala dovolenku.
Cesta za umením
Tesne pred polnocou prichádzame do Opulent Chill, menšej verzie kempu Opulent Temple, ktorý je vyhlásené miesto, ale tento rok sa rozhoduje jemne bojkotovať zmeny pravidiel pre hudobné kempy. Stavajú iba menšiu variantu bez väčších dekorácií, pod obyčajným stanom. Hudobná produkcia si však drží svoju kvalitu.
Okolie Opulentu je hudobný hotspot. Stojí tu niekoľko veľkých, známych soundkempov. Keďže je už po polnoci, je tu množstvo ľudí, málo miesta na parkovanie bicyklov a tlačenica. Po chvíli zisťujeme, že nás to hudobne tiež veľmi nenapĺňa. Zamykáme bicykle a ideme sa prejsť pozrieť si umenie.
Prvá vec, na ktorú narazíme, je obrovský nafukovací slon. Umenie na Burning Mane je často ako z inej dimenzie: niekedy bizarné, inokedy nádherné a dokonale prevedené. Najlepšie je si ho vychutnať, nechať na seba pôsobiť, a ísť ďalej.
Ďalší výtvor, na ktorý narážame, sa volá Head Maze - obrovská hlava so schodmi vedúcimi dovnútra. Dá sa na ňu vyliezť, nemáme odvahu.
Rozhliadame sa, kam ďalej, a v diaľke vidíme svetlá inštalácie The Folly. Nedokážeme jej odolať, je to silné volanie :) The Folly je malá drevená rybárska dedina s množstvom detailov, do ktorej sa dá vojsť, liezť hore, dole a stráviť tam nekonečné množstvo času. Sú tam aj vystúpenia, ale väčšina ľudí prichádza kvôli samotnej inštalácii.
Na mieste stretávame jej kamarátov. Predstavuje ma a okamžite všetci prepínajú do angličtiny, aj keď som jediný, kto nehovorí ich jazykom. Burning Man je hodne o rešpekte.
Prechádzame dôkladne celú inštaláciu, čas nám plynie zvláštne, nesledujeme ho. Keď sa snažíme vyraziť ďalej, chytí nás whiteout: piesočná búrka, ktorá vytvára bielu hmlu. V noci nemusí byť až tak silná aby človeka kompletne dezorientovala. Vidíme len niekoľko svetiel, je ťažké určiť smer.
Jedna z vecí, ktoré sa vtedy neodporúča, je kráčať. My sa, samozrejme, rozhodujeme opačne. Jedno zo satirických hesiel Burning Mana je Safety Third - bezpečnosť až na treťom mieste. Takto naslepo objavujeme a napokon sa dostávame až k Trash Fence na miestu, kde sa spájajú strany plota a ktoré patrí k najvzdialenejším bodom od mesta.
Honey
Najprv sa na tom dobre zasmejeme, pretože pôvodne chceme kráčať smerom do mesta, teraz sme v mieste, kde viditeľne plotom končí. Inak, keď ten plot prekročíte, zbalí Vás polícia, a to nemusí byť príjemný zážitok.
My tu však nachádzame pop-up čajovňu. Deň predtým tu nebola a nasledujúcu noc tu už tiež nebude. Je tu, iba na tomto mieste, v tomto čase. Je zaujímavá tým, že baristi miešajú unikátnu zmes čajov pre každého na základe jeho snov, zážitkov alebo príbehov.
S mojou novou známou im rozprávame príbeh, ako sme sa zoznámili, ako sme spolu strávili posledné hodiny, a dostávame jednu spoločnú obrovskú šálku čaju, asi tak liter. Je to bylinkový čaj s medom. Med pre nich symbolizuje želanie, aby sme sa stali jeden pre druhého honey. Pri tom sa na seba príjemne pozrieme a zasmejeme.
Nevieme presne, koľko je hodín, ale teploty v noci na púšti klesajú až k nule, a ona má svoj kabát na bicykli, takže jej ako džentlmen dávam svoj a mrznem až do rána. Aspoň máme teplý čaj a pár drinkov. Nie je žiadnym tajomstvom, že si tu každý okrem fľaše vody nosí aj obľúbený alkohol. Ja už som toho vypil dosť, takže chlad necítim.
Trávime tu veľa času. Rozprávame sa pomocou takých tých kariet s veľmi osobnými otázkami. Občas sa pri nás pristaví niekto cudzí, chvíľu počúva, rozpráva sa s nami, a potom odíde. Takto sa pri nás vystrieda pár ľudí (ale pamätám si iba divného Španiela, ktorý má na prstoch napichnuté malé gumové ručičky a sú divné), až sa v jednom momente rozhodneme vyraziť späť.
Viditeľnosť je už dobrá. Púštne búrky sa zdvihnú, trvajú pár minút alebo hodín, a potom sa všetko zasa vyjasní. Cestou späť vidíme úplne iné inštalácie, než aké sme videli po ceste sem. Keď prídeme k nafukovaciemu slonovi, už vieme, že ideme správne.
Bublinky a káva
Ruch v meste už slabne a ľudia sa pomaly ukladajú na spánok.
Svitá.
Naše bicykle nachádzame jednoducho - sú tam už len tieto dve, osamotené, priviazané o stĺp. Nám sa ešte nechce spať, a dávame si malú prechádzku a mierime do kempu Bubbles and Bass, ktorý otvára o šiestej ráno. Hrá tu jemná, nežná housová hudba, ideál k svitaniu. Servíruje sa k nej „šampanské“. V skutočnosti taká ta Bohemka, ktorú dolievajú ľudia z kempu v momente, keď dopijete. Veľmi príjemná afterparty.
Ona chce tancovať, aby nezaspala. Ja už iba sedím, unavený, ale užívam si bublinky a východ slnka. Všetko je hrozne fajn. Občas mi príde doliať.
Vyberáme na otváračku francúzskej kaviarne, ktorá začína o ôsmej ráno. Staviame sa do radu, ktorý už vzniká, čo je neklamný znak toho, že čoskoro otvoria. Kaviareň funguje tak, že človek buď dostane mlynček, alebo french press. Niektorí melú kávu, presýpajú ju do french pressu, ďalší ju zalievajú a podávajú ďalej. Takto sa rýchlo odbavia všetci, ktorí v to ráno potrebujú dobrú kávu. Tu robia tú najlepšiu kávu.
Vo vedľajšej francúzskej pekárni sa už stavia rad. O 8:30 má byť hotová prvá várka croissantov. Rozdelíme si úlohy: ja riešim kávu, ona pečivo. Poctivo si to odstojíme a nakoniec máme vytúžené občerstvenie.
Objímame sa, a lúčime. Pozývam ju na náš hokejový turnaj - áno, som v kempe, ktorý prináša do púšte hokej. Berieme ho vážne. Schádza sa naň veľká časť mesta a je to veľmi tradičná štvrtková popoludňajšia aktivita.
Keďže je to môj prvý rok v kempe, som dezignovaný nosič vody. To znamená, že vezmem veľkú nádobu na vodu na vozíku za bicyklom, preveziem ju do kempu, kde sa čapuje voda, dostanem plnú nádrž a vrátim sa späť. Je to asi dva kilometre, celá otočka trvá dvadsať minút. Ako neskôr zistím, práve týchto dvadsať minút je to okno, keď sa ona prichádza pozrieť k nám do kempu.
A ja tam nie som.
Pre umocnenie sklamania zopakovať
Je sobota ráno a ja stojím zasa raz v rade vo francúzskej kaviarni. Francúzska kaviareň je tematický kemp vo francúzskej štvrti v Black Rock City - meste, kde sa koná Burning Man. Bol som tu aj včera, lebo kávu tu naozaj majú najlepšiu (jasné). V rade v pekárni je asi sto ľudí a ja si s radosťou odopriem.
Vychádzam z kaviarne, vidím ju, a som šťastný. Stretnúť niekoho (a hlavne niekoho, koho ešte chcete vidieť) v 80-tisícovom meste znovu je fakt veľká náhoda.
Po vytúženom spánku si v správnom čase sadám na bicykel a smerujem ku súradniciam, kam ma ráno pozvala... a ktoré si nepamätám. V púšti som niekoľko dní, moja hlava je vypnutá, a ja neviem, kde býva. Mal som pocit, že je na ulici F - ktorá má snáď 10 kilometrov. Všetko tu žije, ľudí je mraky, je horúco, a ja nemám šancu. Je to hľadanie ihly v kope sena.
Ale vravím si: nevadí, šťastie praje pripraveným.
Je nedeľa ráno, som odpočinutý, mám notes a ceruzku, a s nádejou smerujem do francúzskej štvrte, do francúzskej kaviarne, na skvelú kávu.
Akurát, že francúzska kaviareň už neexistuje. Kemp sa zbalil, a ja svoju skvelú novú kamarátku už nikdy neuvidím...
