Krásne piatkové ráno. Ako každý piatok každý sa teší na víkend. Nasadám do auta a radím sa do každodennej hustej premávky mesta. Prvá svetelná križovatka bola našťastie bez zastavenia, asi som chytil zelenú vlnu. Na druhej už také šťastie nemám, keďže funguje na požiadavku chodcov. Brzdím dosť na poslednú chvíľu. Ale nie je to dramatické. Auto je úplne zastavené. Pozerám či je vidieť nejakých chodcov. Nikoho na prechode niet. Zrazu silný náraz. Všetky veci v aute sú zrazu "hore nohami". Spamätávam sa. Som trochu otrasený. Posúvam auto na krajnicu, hoci ho náraz odstrčil až za prechod pre chodcov. Ďakujem všemohúcemu, že prechod bol prázdny.
Vystúpim z auta, aby som zistil kto bol taký "šikovný". Vidím chlapíka v pekne "pokrčenom" Golfe ako sa snaží otvoriť dvere. Nedarí sa mu. Podľa škôd na autách odhadujem rýchlosť auta pri náraze. Asi 50-60 km/h. Pomáham mu vystúpiť. Hneď sa mi ospravedlňuje. Priznáva svoju chybu.
Potom to už ide rýchlo. Polícia, doklady, výmena poistných údajov. Nikto nie je zranený, všetko je vraj v poriadku. Odchádzam do prace v mojom ešte ako tak pojazdnom aute. Už dopredu plánujem kedy ho opät odveziem do servisu. Ešte šťastie, že to nepôjde z môjho vrecka.
Takže som sa opäť tešil zbytočne. Auto mám síce "de jure" v poriadku, ale nemôžem si ho užiť. Nabudúce budem asi ovládať svoje emócie. Veď načo sa príliš radovať. Nikdy nevieme kto nám to pokazí.
Poznámka na záver. Keď ste v článku nezachytili nijaké policajne vyšetrovanie, tak to bude asi preto lebo naozaj žiadne nebolo. V Írsku je to normálne. Žiadne dychové skúšky. Nič podobné. Vinník sa našiel, ale žiadna pokuta. Zázračná krajina.
