Dorazil som až na obed, lebo som trčal dve hodiny v zápche na ringroad a krásne sa nadýchal miestneho prachu a smogu. Cestou som sa musel ešte zastaviť pri najväčšom hákovom kríži v meste, lebo som si musel od prachu očistiť okuliare a oči už tiež moc dobre nevideli.
Keď som sa ale dostal na miesto určenia,už som bol veľmi nedočkavý. Tešil som sa na čas ktorý strávim s našimi deckami. Tie ich jasné tváričky vždy rozjasnia aj tú moju, veď nakoniec posúďte sami.
Nakoľko decká boli doobeda na bohoslužbe, tak obed bol len ľahký lebo variť sa nestihlo. Je pravda, že ryžu s fazuľami by som predtým ani ja nepovažoval za "jedlo", dnes som už ale na ryži a zelenine na milión spôsobov závislý.
Normálne by tieto deti už v tomto ročnom období hladovali, ak by neboli u nás. Niektorí boli otroci a niektorí sú polosiroty o ktorých by sa rodič nevládal postarať. Pred tým ako sme sa stali s manželkou podporovateľmi tohto detského domova, deti nepoznali chuť mäsa a ovocie len občas. Neberieme si žiadne zásluhy, je to len čistý fakt. Bez dobrých ľudí, ktorí nás finančne podporujú by sme hladovali aj my. Za starostlivosť o bývalých detských otrokov vám nikto plat nedá.
V domove v súčasnosti žije aj niekoľko seniorov. Dôvod je veľmi jednoduchý. V Nepále nie sú dôchodky a ak nemáte rodinu, ktorá by sa o vás postarala keď už robiť nevládzete tak skončíte na ulici. Nie moc fér.
Po obede som sa spýtal detí čo majú dnes na pláne. Že nič a len vylihovanie na slnku??? Tak to treba zmeniť.
A jedno video nakoniec:
Moja nálada sa časom stráveným s deťmi výrazne zlepšila a myslím...že to bolo vzájomné. Práve pre tieto deti by sme radi pripravili tento rok vianoce. Ak by ste sa radi pridali môžete tak spraviť tu:
https://www.ludialudom.sk/vyzvy/3958
Ak sme vás zaujali, pre viac informácií prosím kliknite na fotku tu nižšie a lajknite našu facebookovú stránku.
