Peter Kuruc
Cesta Bratislavskou MHD
Je ráno, zhruba 7:30 a ja poskakujúc z nohy na nohu postávam spolu s ďalšími asi tridsiatimi spolupútnikmi v rannej kose čakajúc na autobus pred hlavnou železničnou stanicou v Bratislave. Z času na čas so svojimi ešte zlepenými očami túžobne hladím na hodinky obkrútené okolo svojej trasúcej sa ruky. Prečo tu vlastne stojím v tejto neludskej zime, keď by som ani svojho salašníckeho psa aj s jeho teplým kožúškom von nevyhnal? No, asi to bude tým, že už od skorého rána sa terigám ulicami zobúdzajúcej sa Bratislavy, aby som sa dostal na ranné vyučovanie tentoraz aspoň v rámci dodržania akademickej štvrťhodinky. Však raz za čas sa môžem aj ja dostaviť načas. Presnosť ešte nikoho nezabila pokial správne viem. A Boh mi je svedkom, že ja mám presnosť naozaj rád.
