Som manžel, zatiaľ nie rodič, ale teším sa na to. Predseda OZ Nádej pre deti Nepálu. Introvert ktorý píše blog, aby propagoval nie seba, ale svoju prácu a potreby v tomto svete. Netúžim po sláve, ale ocenenie vždy poteší. A je pravda, že písanie ma občas baví.Vyštudoval som cirkevné konzervatórium, následne Evanjelikálnu Teológiu na Pdf UMB, neskôr žil v UK a pracoval s drogovo závislými. Potom som žil v Thajsku a Filipínach, kde som pracoval s obeťami sexuálneho otroctva. V súčastnosti žijem so svojou manželkou v jej rodnej krajine Nepále. Sme partnermi v miestnom detskom domove, kde sa momentálne staráme o 12 detí. Okrem toho sa venujeme miestnym "deťom ulice" a deťom v okolí všeobecne.V prípade záujmu nájdete viac informácií na:www.hopeforkidsnepal.orghttps://www.facebook.com/hoperforkids/Ďakujem, za váš záujem. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Z dávnych pubertálnych časov., Pár Článkov z posledných rokov, Pár zážitkov z minulosti, Názory, Nepál
Začiatky sú ťažké asi vo všetkom. V biznise potrebujete napríklad kapitál. Za-čať obchodovať bez kapitálu, alebo vyrábať niečo, čo je vaším snom, je utópia.V obchode sa ešte aj niekto nájde, ak máte dobrý nápad, že vám tent....
80km za 9 hodín...autom...Aj také je cestovanie v Nepále. Ak vás zaujíma viac, pozrite si krátky dokument o našej práci.
Dnes by som vám rád predstavil, ako zhruba vyzerá náš deň s Leenou, keď pracujeme s deťmi na uliciach Káthmandu.
Mr. Brown and Mrs. Presents their new video....Just to support their ministry with streetchildren in Nepal. Please Share, like or not. (like preffered)
Dnes by som rád zdieľal len jedno krátke video v ktorom ma slovenčina mojej manželky prekvapila. Hoci sa jedná len o počty.
Pôvodne som chcel napísať rozhorčený článok o politike. Tých je ale kopa a napriek nim sa stále kradne a klame a ...atď. Ak vynechám také top “exkluzivity“ ako sú jedlo a pitná voda, ktoré samo osebe chýbajú miliónom ľudí na svete
Po tom ako sme takmer prežili svojich päť sekúnd slávy a privítali sme sa s mojimi rodičmi, sme sa vybrali na prvú povinnú návštevu rodiny.
Máte chuť prečítať si niečo o ľudskom nešťastí? Najprv ale začnime tým ako som sa k príbehu vlastne dopracoval.
Všetky deti ktoré žili v minulosti na ulici, alebo boli detskými otrokmi majú niekoľko vecí spoločných. Určite medzi tieto spoločné veci“ patrí nedostatok lásky, detstva a dobrých spomienok.
Je pravda, že ich asi na Slovensko moc nezavíta, hoci niekto z našej rodiny mi tvrdil, že vie kde sa Slovensko nachádza, lebo niekto z jeho známych pracuje v Nemecku. Klasika.
Bol to deň ako každý iný, stres, kopa starostí na krku a depresia sa už pomaly zakrádala... potichučky spoza chrbta. Našťastie som mal ale namierené k našim deťom, bolo mi jasné, že tam ma to prejde.
Ako by som len opísal obraz, ktorý som videl pred pár mesiacmi a dodnes ho mám často pred očami. V tom čase som z neho bol ešte veľmi šokovaný, a tak sa mi zaryl hlboko do mojej pamäte...
Samozrejme, jedno euro predsa nikoho nezachráni. Aspoň to som si roky myslel. Ako som ale neskôr zistil, je to práve jedno euro pri ktorom sa začína rozdiel.
Dnes som sa rozhodol napísať o jednej z našich posledných príhod zo života v Káthmandu. Mne osobne s odstupom času pripadá zaujímavá a aj trochu vtipná. Nie každý dnes predsa rieši zapojenie internetu približne dva mesiace.
Do daného detského domova som sa dostal prvýkrát po zemetrasení v roku 2015. S Leenou sme boli zasnúbení a podľa miestnej tradície som nemohol bývať v okolí jej domu.
Dnes by som rád napísal príbeh malého dievčatka, malej Sapny (meno nie je pravé ), ktorá od svojich šiestich rokov slúžila v dome jej Pánov v jednej z častí Kathmandu.
Čo si väčšina z nás pomyslí ak stretne na ulici bezdomovca? No asi si to zaslúžil. Buď pil alebo prehral všetko čo mal. Čo by ste si ale pomysleli ak by ste stretli na ulici dieťa? No to už je iná káva.
Už je to nejaký čas, čo som napísal príspevok na blog. Žiť v Káthmandu je dosť časovo náročné. Väčšinou nie je elektrina, inokedy treba zháňať vodu, potom naháňať smetiarov...ale dnes chcem o niečom inom.
Len tak zo záujmu som si prešiel výber sme.sk a 9 z 10 blogov za víkend sa týka politiky. Posledné čo mi pri tom napadlo bolo napísať samozrejme ešte jeden. Ale...nedá mi to. Šanca na zmenu pred voľbami - premrhaná. Dáme reparát??
Aké je to mať tu dopravnú nehodu, prežiť a nezblázniť sa zo všetkého čo to prinesie? Tak ja vám o tom teda porozprávam z prvej ruky.
