Iní hovoria, že tento sviatok neoficiálne vznikol už v prvej polovici 19. storočia na počesť slepca Mateja Hrebendu, ktorý chodil po slovenských dedinách a rozdával chudobným knihy. Matej sa narodil a aj tento svet opustil práve v marci, o deväť dní bude mať 210. narodeniny.
Pamätám sa, ako sme v škole vždy koncom februára dostali za úlohu vytvoriť nástenku na túto tému. A taktiež sa pamätám, ako sme nikdy nevedeli, čo na ňu umiestniť. Dnes by som, okrem iného, na ňu dal napríklad informácie pre záujemcov o štúdium na strednej kníhkupeckej škole. Ešte pred pár dňami som ani netušil, že dačo také existuje...
Kníhkupecká škola, s ktorou som sa stretol ja, je síce v Brne a jej zriaďovateľom je prvé brnenské kníhkupectvo Barvič a Novotný, v ktorom trávim podstatnú časť môjho života, ale existuje aj bratislavská "verzia" - Škola knihovníckych a informačných štúdií . Skvelá alternatíva k technicky zameraným školám. Žiaci majú nielen možnosť vyhnúť sa veľkému množstvu fyziky a chémie (vyučujú sa tu iba základy prírodných vied), ale sú obohatení o literatúru, knižnú kultúru, dejiny umenia, či manažment a hlavne je v nich budovaná láska ku knihám a knihovníckemu povolaniu. Teraz už viem, prečo sa v tomto kníhkupectve vždy cítim tak príjemne. Škoda, že už mám strednú školu za sebou, lebo túto by moja prihláška určite neobišla.
Dnes, na začiatku tohto mesiac trvajúceho sviatku, by som chcel poblahoželať a poďakovať všetkým, ktorých životy sú s knihami a knihovníckym povolaním späté. Od prvých pisateľov, cez mníchov, ktorí v minulosti knihy pracne ručne prepisovali, nevynímajúc pána Gutenberga, ktorý vynašiel európsku kníhtlač, až po súčasných knihovníkov a milovníkov kníh.
Aspoň na chvíľu dnes kladiem notebook stranou a beriem do rúk knižné dielo môjho priateľa Jiřího Wolkra, ktorý má, zhodou okolností, tiež v marci sviatok...
„Ne ti milují knihy, kteří je netknuté schovávají, ale ti, kteří je ustavičně mají v ruce.“ (Erasmus Rotterdamský)
