Moje skúsenosti s políciou v SR a ČR

"A naozaj Vám tu peňaženku ukradli? Nevymýšľate si? To sa mi nejak nezdá." Nakoniec mi službukonajúci policajt dal zdrap papiera (asi pätinu A4), na ktorý napísal zoznam vecí, ktoré som mal v peňaženke a podpísal sa. A nezabudol mi pohľadom ukázať, ako veľmi som ho zaťažil. Hlavne, že minule, keď som sedel na vrchnej časti lavičky, pretože spodná špinavá doska bola zlomená, tak sa trhali, aby mi mohli dať pokutu. Moja peňaženka sa však našťastie našla. No nijaké podrobnosti neviem, pretože som práve nebol doma a nechali mi ju u susedov. Bez akéhokoľvek vysvetlenia a potvrdenia o odovzdaní či prevzatí, bez kontroly, či sa v nej nachádzajú veci, ktoré som uviedol na zozname a či sa v nej dokonca nenachádzajú aj dajaké veci cudzie. Totiž po prekontrolovaní obsahu (peniaze v nej samozrejme neboli) som našiel 4 cudzie platobné karty a niekoľko preukazov na rôzne mená! Dokonca nikoho netrápilo, že v tejto chvíli mám dva občianske preukazy. Viem, že ten prvý je zrejme evidovaný ako neplatný, ale kdekoľvek sa ním môžem preukázať, pretože dátum platnosti sedí a pokiaľ si nebudú overovať jeho číslo (to sa mi stalo iba jedenkrát v živote), tak ho bude každý považovať za platný. Po príchode na policajnú stanicu v ČR som bol teda prekvapený veľkým záujmom o mňa - či som v poriadku, či sa mi nič nestalo, automaticky ma oboznámili s mojimi právami a následne ma ďalší kolega vzal vedľa do miestnosti spísať zápisnicu. Jednal so mnou veľmi milo, detailne sa ma povypytoval na moju situáciu, povzbudil ma a pozisťoval mi kontakty na ambasádu a dokonca formality na cudzineckej polícii vybavil za mňa. A odchádzal som nie so zdrapom papiera, ale riadne spísanou zápisnicou, kópiou podaného trestného oznámenia a papierom s poučením o právach a situáciách, ktoré môžu nastať. A najväčším prekvapením pre mňa bolo, keď mi o týždeň zazvonil mobil a bol som informovaný o podrobnostiach a stave pátrania.Nie, nerobím si ilúzie, že mi o chvíľu zazvoní mobil opäť a povedia mi, že si mám pre svoje veci prísť, pretože ich našli. Ale páči sa mi ten ľudský prístup, ktorým so mnou komunikujú a dávajú mi najavo, že sú tu naozaj pre mňa.Tým samozrejme nechcem odsudzovať Slovenskú políciu a takisto ani nijak zovšeobecňovať na základe dvoch situácií, ale myslím, že by sa nemalo stávať, že človeka, ktorý príde na políciu hľadať útočisko, odpíšu a znepokoja ešte viac. Aspoň na polícii by sa mal človek cítiť bezpečne.