Zasa oslavujú bezo mňa alebo radšej idem von

V obývačke sedí dedko s ujom a svorne sa nalievajú mojím fernetom, ktorý som mal nachystaný na oslavu s kamošmi. Rehocú sa jak blázni a v tvári majú šialený výraz. Dedko sa ledva udrží v kresle, ale liať bude do seba stále. Však keď je zadarmo, nech ma aj rozduje... Vedľa v kuchyni je babka a horlivo vysvetľuje mame nejaký nový recept a pritom sa napchávajú tortou. A aby som nezabudol...tiež sa rehocú. V kúpeľni pred zrkadlom stojí teta a nerád niekomu kazím radosť, ale naozaj jej to nepomôže. Kto je na WC radšej nebudem zisťovať. Zo spálne sa ozýva hrozitánsky rev - ďalšia teta utišuje moju najmladšiu sesternicu a okrem toho, všade okolo je bordel. V mojej izbe najväčší. Bratranec maniačí niečo na mojom kompe a zvyšok krpcov pobehuje po izbe a vyťahuje všetky moje staré hračky od lega až po mojich milovaných plyšákov a hádže ich všade naokolo.Tak toto teda nie!! S hrôzou beriem ďalšej krpatej sesternici z rúk moju gitaru a neviem, čo skôr zachraňovať. Basa a klávesy putujú do spálne, gitara do puzdra a ja von. Ktovie, či si všimnú, že som preč... Predpokladám, že nie. Sú to síce moje narodeniny, ale moja prítomnosť predsa nie je nijako potrebná nato, aby mohli vyžierať rezne a ožierať sa mojím fernetom. Zhadzujem zo seba košeľu, obliekam pohodlné tričko, vypínam telefón a beriem gitaru. Idem na neďaleký kopec za mestom, na lúke si sadnem pod strom, vytiahnem gitaru a z plného hrdla začnem spievať. Až teraz oslavujem...