Život v domove dôchodcov

Chodím sem už zopár rokov a presne viem, kto má kde "svoje miesto". Pred oltárom starý, ale stále veľmi čulý a vtipom sršiaci pán dekan, v prednej rade sestrička z neďalekého zdravotného strediska, na boku pán, ktorý prenikavo a hlavne príšerne spieva a zboku sa na neho škerí "Babka Pištinka". Predo mnou sedí "Tetka Nerváčka", kúsok od nej milý manželský pár, vedľa mňa sú obetavé sestry satmárky, no a z druhej strany sedí dedko, ktorý síce ledva dýcha, ale ani to nezabráni jeho celoživotnej snahe vytiahnuť štvorčiarkované fis...:-) Naozaj sympatická skupinka ľudí. Vždy ma však zarmúti, keď nájdem daktoré miesto nečakane prázdne. Tak, ako aj teraz...Chodieval sem jeden milý pán aj so svojou ženou. Majú malé, útulné kníhkupectvo na námestí. Roky som u nich napĺňal svoje knihomoľské túžby. Takmer vždy, keď som šiel okolo, zastavil som sa pred výkladom a pozeral, čo majú nové. Všetko mi vždy ochotne vyhľadali alebo objednali a nezabudli pridať aj milý úsmev a prianie krásneho dňa. Ešte minulý týždeň som tomuto pánovi pomáhal po omši so stoličkou, na ktorej sedel a dnes je už stolička prázdna.Opustil nás, tak ako mnohí pred ním... Tak, ako aj môj dedko, ktorý tu tiež kedysi býval...