ÚVOD
Sledoval som jednu tlačovú konferenciu [1] na tému uzmierenia Slovákov. Minister najprv poprosil ľudí aby hneď prestali s nenávisťou.
Prosba je pekný pokus, ale aj na tú časť na ktorú účinkuje, neúčinkuje príliš dlho pokým sa nevyrieši príčina ich konania.
A potom minister povedal, že bude posilnená policajná ochrana. Posilnenie polície je opäť neriešenie príčiny ale len následkov, teda neefektívny postup.
A to boli v podstate všetky riešenia navrhnuté ministrom: prosba a tvrdšie stíhanie násilných prejavov. Ale nič o riešení príčiny, takže nič čo by sľubovalo vyriešenie samotného problému, maximálne jeho potlačenie na istú dobu (je to ako zabraňovať úniku pary z hrnca s vodou, ktorú zohrievame).
Veľmi podobný neúspešný postup bol zprísnenie trestov za nadmierné použitie alkoholu medzi vodičmi.
To neriešilo príčinu, kvôli ktorej tí vodiči sú opití a tak sa stalo to, že síce sa na istý čas znížil počet opitých vodičov ale výrazne sa zvýšil počet vodičov pod vplyvom pervitínu [2].
Minister však na tlačovej konferencii povedal aj niečo hlbšie, a pekné, a to že odpoveďou na nenávisť nemôže byť nenávisť. O tom viac tu: [3]. Neviem však, či tomu ľudia bez vysvetlenia uverili.
Samozrejme, znova je všetko o láske [4,5], ale aby som bol viac konkrétny, tak tu trochu rozoberiem veľmi rozšírený omyl ako jednu zo základných príčin neustálych bojov v spoločnosti: Viera v to, že ak niekoho ‘potopím’, sám si tým nejako pomôžem.
Táto viera spôsobuje súboje medzi ľuďmi v populácií a to na všetkých úrovniach. Je to však pravda?
Zrejme táto viera vznikla z reálnej situácie pri ktorej jeden človek reálne topí druhého. Dajme teda úvodzovky v slove ‘potopím’ na chvíľu preč. Je to pravda bez týchto úvodzoviek?
AK NIEKOHO POTOPÍM, TAK SI NEJAKO POMôŽEM ?
Predstavme si dvoch ľudí v jazere. Normálne by takí ľudia mali nad vodou hlavu a časť krku. Objem hlavy je probližne do 4-roch litrov [6] a krku približne 0.075 litrov [odmerajte si sami].
Takže niekto by si mohol myslieť, že ak ponorím človeka, tak o tento objem sa dvihne hladina vody a druhý človek by sa teda fyzicky dostal na vyššiu úroveň voči stredu Zeme.
Ale len samotný objem pľúc, do ktorých natečie voda až po utopení, je okolo 6 litrov [7]. K tomu po utopení voda natečia aj do priedušnice, priedušiek, do hltana, žalúdka, čriev, do ústnej dutiny, do nosovej dutiny a pod.
Takže viac vody bude vtiahnutej do tela utopeného ako vytlačenej objemom jeho hlavy a krku. (Pľúca nebudú celé naplnené hneď, ale môžeme si zobrať stav, keď je už telo tak dlho vo vode, že sa začína rozkladať, to už sa v ňom voda dostala takmer všade, kde bol predtým vzduch.)
Po takýchto hrubých odhadoch dostávame, že vlastne aj pri fyzickom utopení jedného človeka sa druhý človek v rovnakej vodnej mase dostane bližšie k stredu Zeme, teda nižšie.
Potopením druhého vlastne človek potopí trochu aj seba. To reprezentuje úvodný obrázok tohto článku.
AK NIEKOHO ‘POTOPÍM’, TAK SI NEJAKO POMôŽEM ?
A teraz si to trochu rozoberme s úvodzovkami pri slove ‘potopím’, teda z oveľa častejšieho a širšieho obrazného významu slova potopiť.
Toto je psychologické hľadisko: ak niekomu druhému uškodíme, sebe samému tým nejako prilepšíme?
Príklad 1: Firma hľadá jedného zamestnanca. Uchádač si môže myslieť, že ak nejakým spôsobom ‘zneškodní’ (opät skôr samozrejme obrazne ako reálne) iného uchádzača tak príjmu jeho, a bude sa mať lepšie.
Za prvé, ak úblíži prvému a dostane sa na to miesto, možno pride o lepšie miesto ktoré by dostal v inej firme.
Za druhé, ak prvého nechá a ten prvý získa to miesto lebo je napr. schopnejší, firma bude prosperovať a je dosť pravdepodobné, že po krátkom čase bude môcť prijať ďalšieho zamestnanca, pričom v tom čase to bude ešte lepšia firma ako bola predtým.
Takže potom ten druhý bude prijatý ešte do lepšej firmy ako bol prijatý ten prvý predtým. Ak príjmu druhého napriek tomu, že je menej schopný, tak je potom otázka, či vôbec ten druhý človek chce v takej firme pracovať.
Toto sa dá zovšeobecniť. Ak niekto schopnejší dostane niečo namiesto nás, tak sa tým spoločnosť stane lepšie miesto, lebo ten schopnejší ju posunie ďalej ako napr. ja.
A potom budem žiť v lepšej spoločsnoti ako by som to robil ja. Ak by som napr. toho lepšieho speváka vyradil z konkurencie a piesne by som teraz namiesto neho vytváral ja, svetlo sveta by uzreli horšie piesne ako tie od toho lepšieho speváka.
Príklad 2: Opozičná politická strana útočí na koaličnú politickú stranu aby ju tak postupne diskvalifikovala a po nových voľbách mala viac hlasov ako ona.
Lenže opäť, porazenie koalície je lepšie ako spolupráca? Neurobí náhodou spolupráca koalície a opozície viac užitočného ako len samotná opozícia? Nemôžu náhodou dvaja urobiť viac ako jeden?
Týmto sa vlastne dostávame k tomu, či je lepšia spolupráca alebo súťaženie. Už aj súčasné firmy a spoločnosti vedia, že je lepšie a efektívnejšie s konkurenciou spolupracovať ako starať sa o jej zánik. Zaujímavé príklady sú napr. tu: [8].
Firmy vedia, že spoluprácou napr. šetria náklady, vyhnú sa duplikovanej práci a pod.
To zistili aj európske štáty po druhej svetovej vojne. Že teda oveľa lepšie ako sa neustále snažiť vyradiť/zničiť toho druhého je spolupracovať. A tak vznikla Európska Únia.
Rovnako je to v školstve. Už dlhšiu dobu sa v školstve presadzuje aby sa kooperácia uprednosťnovala pred súťažením.
Napr. pri hodnotení výsledkov žiakov sa čoraz viac uprednosňuje hodnotenie vylepšovania výkonu samotného žiaka a nie porovnávania jeho výkonu s výkonmi iných žiakov.
Tým pádom sa čoraz viac uprednosňuje slovné hodnotenie nad číselným hodnotením pomocou známok.
Čo na to honorí Ježiš?: “Thus will the last be first and the first last.” [9]. Jeho slávna veta: Tí, ktorí sú v tomto svete formy prví, budú poslední v kráľovstve Boha a tí ktorí sú poslendí budú prví.
To znamená, že nám radí aby sme sa prestali snažiť byť prví. Na vonok môžeme byť prví a stať sa napr. najbohatším človekom na Zemi, ale v stave nášho vedomia budeme, po ceste na túto svetskú prvú priečku, pravdepobne na poslednom mieste v porovnaní s inými ľuďmi na Zemi.
Poznámka: Ak by sa niekto chcel stať silou mocou posledný, aby bol nakoniec, čo sa týka stavu vedomia, prvý, tak je to znova len pokus okľukou byť prvý.
Keď sa niekto chce silou mocou stať význmanou osobnosťou, alebo veľmi bohatý a vplyvný človek, počas toho ako sa tým bude stávať, mizernosť sa stane jeho normálny stav, ktorý nebude chcieť opoustiť ani potom keď bude slávny a bohatý.
Proste si zvykne na nešťastie a na jeho vytváranie. Exitovali aj vplyvný a bohatí a pritom múdri ľudia ako napr. rímsky cisár Marcus Aurelius, ale tí si takmer isto nekladli za cieľ byť v provom rade bohatí a slávni.
To bol ich vedľajší produkt, ich prioritou bolo niečo hlbšie.
To sa dá vyčítať aj zo zápiskov samotného Marcusa Aurelia [10]. Mimochodom, ak si čítate rímske dejiny, napr. tu [11], dozviete sa, že aj Rímska ríša musela už vo svojich úplnych začiatkoch namiesto úplneho dobitia iného územia to územie ponechať a spolupracovať s ním.
Najpr Rimania spolupracovali s dobitými územiamia vo forme kolónií, ale neskôr už vo forme provincií.
Časom bolo nutné túto spoluprácu Ríma a provincií ďalej prehlbovať, až neskôr mohli obyvatelia provincií dostať Rímske občianstvo a dokonca sa neskôr mohli stať aj Rímskym cisárom.
To všetko Rimania najprv nechceli ale prinútili ich k tomu okolnosti a fakt, že kooperácia je proste lepšia a porážania iných nie je dlhodobo udržateľné ani prospešné.
Prípadne zo životopisu Issaca Newtona, Alberta Einsteina, Nicola Teslu a pod. sa dá vyčítať, že ich prvoradým cieľom nebolo stať sa slávnym a bohatým, to prišlo ako vedľajší produkt.
To isté sa dá vyčítať zo životopisov slávnych nositeľov nobelových cien za fyziku, alebo slávnych spevákov.
Naozaj dobrí speváci či hudobníci sa nemôžu zameriavať na to, aby svojou piesňou získali slávu, sex a peniaze. Ak by to tak robili ich piesne by neboli tak dobré.
V provom rade ich musí tešiť samotné vytváranie takýchto piesní, a sex, sláva, a peniaze, prichádzajú ako vedľajší produkt.
Tento vedľajší produkt si môžu užívať, ale ak to po čase začne byť ich prvoradým cieľom, nastáva pád speváka v jeho kariére.
Aj v tomto vedeckom článku je štúdia, kde aj podľa samotných fyziologických procesov v tele, ktoré sa dajú pozorovať už dnes, je lepšie spolupracovať ako súťažiť, má to aj lepší efekt aj na naše fyzické zdravie [12].
Samozrejme aj podľa fyziky, špeciálne kvantovej fyziky, sme všetci prepojení, takže uškodenie inému je zároveň uškodenie nám. Pomoc inému je zároveň pomoc nám.
Aj v prípade vojny: Zničenie inej krajiny sa môže zdať geopoliticky výhodné, ale v konečnom dôsledku prináša viac škody ako úžitku [3], už len tým, že znečistenie vzduchu, vody, potravín a pod. sa prenesie aj do štátu agresora.
Teda tvrdí to spiritualita aj veda, teda prakticky všetky relevantné zdroje, že by sme mali prestať snažiť sa poraziť toho druhého, lebo tým si sami škodíme.
Ale napriek tomu sa zdá že na to v bežnom spolunažívaní ešte nie sme pripravení. Stačí si pozrieť dnešné reakcie pri súťažení v hokeji.
Zatiaľ tomu totiž ani úplne neveríme. Ako keď vieme, že môžeme dopraviť človeka na Mars, ale zatiaľ na to ešte nemáme.
ZÁVER:
Čo z toho vyplýva? Mali by sme prestať snažiť sa poraziť toho druhého, lebo tým si sami škodíme.
Pokiaľ ide o politiku, politické strany by sa už konečne mali snažiť prestať nenávidieť konkurenčné politické strany a snažiť sa ich vyradiť.
Skôr by sa mali snažiť využiť potenciál druhej politickej strany na čo najlepšiu spoluprácu.
Myslím, že nastáva čas, kedy dobrá politika bude o schopnosti dobre spolupracovať a dobre s každým vychádzať, o schopnosti nevytvárať si nepriateľov a o schopnosti čo najviac zjednotiť sily v Slovensku pre úžitok všetkých.
Samozrejme, k postoju porážať iných sme vychovávaní svojimi rodičmi, svojimi učteľmi a pod. Ľudia sa s takýmto postojom nerodia.
PS: Priznávam, tento článok som napísal tak narýchlo hlavne kvôli tomu, aby ste mi mohli vyplniť tento DOTAZNÍK (je anonymný, a jeho vyplnenie trvá približne 1 MINÚTU): https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScxvBJBWkfAN5vcNIaq4RBznfojp7Kt56pBsngpSxBcyi7x4A/viewform. Inak by som tento článok viac prepracoval.
ZDROJE:
[1] naschvál necitujem, prezretie tejto tlačovej konferencie, ktorej video bolo uverejnené 15.5., tu nie je potrebné
[2] Podcast: Čo s nami robí alkohol? https://www.youtube.com/watch?v=k-ddpk78UfY
[3] Peter Ondáč (2023) Vojny-Existuje k nim aj iný prístup. Dostupné na https://blog.sme.sk/peterondac/spolocnost/vojny-existuje-k-nim-aj-iny-pristup
[4] Peter Ondáč (2023) O láske: 1.časť. Dostupné na https://blog.sme.sk/peterondac/spolocnost/o-laske-1-cast
[5] Peter Ondáč (2023) O láske: 2.časť. Dostupné na https://blog.sme.sk/peterondac/spolocnost/o-laske-2-cast
[6] https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21315671/
[7] https://en.wikipedia.org/wiki/Respiratory_system
[8] The Rules of Co-opetition. https://hbr.org/2021/01/the-rules-of-co-opetition
[9] The New Testament, Matthew 20:16. Dostupné na: http://www.faithfulbible.com/FaithfulNT.pdf [25.5.2024]
[10] The Meditations of the Emperor Marcus Aurelius Antoninus. Dostupné na https://www.maximusveritas.com/wp-content/uploads/2017/09/Marcus-Aurelius-Meditations.pdf [25.5.2024]
[11] Vojtech Zamarovský, Dejiny Písané Rímom, Slovak edition, © PERFEKT 2002.
[12] Michela Balconi et al. Why to cooperate is better than to compete: brain and personality components. BMC Neurosci. 2017; 18: 68. doi: 10.1186/s12868-017-0386-8. Dostupné na https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5607583/ [25.5.2024]
