U nás sa prevádzka vo Veľkonočný pondelok začína už od ôsmej ráno a s výnimkou hodinky strávenej na svätej omši, trvá až do ôsmej večer. V tento významný deň na naše dvere zaklope nespočetné množstvo chlapov rôzneho veku, teda od 1 až do 90 – niečo podobné ako odporúčaný vek čitateľov tzv. ľudových rozprávok. Medzi nimi sú osoby, ktoré sú samostatné a vykonávajú oblievačku dievčat a žien celkom sami, bez všelijakého dozoru. Ale sú aj takí, ktorí uprednostňujú skupinu, chodia vo dvojiciach, trojiciach, občas sa spolčia aj šiesti - ôsmi.
A oblievanú obete takmer po celom tele; voňavky sa dostane na hruď, krk, občas aj na temeno hlavy – ak je dotyčný pyšný na svoju výšku, a nijako to nemieni regulovať, ale aj do očí, podľa toho, koľko promile alkoholu má v sebe. Lebo kým sa k nám dostane, musí všade povyprázdňovať ponúkané poháre,... chudák! Majú to tí chlapi s nami, veru, ťažké a ešte sa ponosujeme?!
A čo prírodná, čistá, pramenistá voda? Aj ju použije ten-ktorý smelý jedinec, taký, ktorý má rád „vzrušenie“ okolo seba,... Dobre sa pamätám na nedávnu minulosť, keď si otec zastal ku studni s neoblomným pohľadom v očiach: „K tejto studni sa nik nepriblíži!“ A mamička si zastala k vodovodnému kohútiku a čapovala vodu do najmenšej šálky, aj to len na dno, takže nám nikdy nehrozilo prechladnutie či zápal pľúc.
Nemala by som zabudnúť na trápenia oblievačov s básničkami, napr. s takouto:
Slnko svieti, vtáčik spieva
zelená sa príroda.
Oblejem ťa striga moja,
aby si mi nevyschla.
Nuž, básnička by bola akože Ok-é!... len namiesto slova: striga, by sa mohlo použiť aj krajšie lež rozhodne menej známe: žienka, ale to by už nebolo ono! Všakže?
A ku koncu dňa, aj napriek všetkým snahám toľkých oblievačov, - a nepomohlo ani to, že som sa prezliekla aj 4-5 krát, - vôbec nevoniam ako taká exotická kvetinka, skôr svojím pachom vábim muchy,... a „voniam“ ako kopa kvetín tesne pred rozkladom. A môžem ja vysvetľovať koľko chcem, že som alergická na parfumy, spreje a voňavky, nič nepomôže. Na to mi nik nenaletí,... poznáme sa, no nie?! A môžem byť rada, že som sa v tento deň opäť vyhla hroziacej sa kóme!
Byť tak neviditeľná, len ten jeden - jediný deň...
Veselé Veľkonočné sviatky všetkým čitateľom týchto riadkov želá: - Juli
