Júlia Péterová
Čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí,...
„A kedy?“ – pýtam sa ja. - Keď je najsúrnejšia práca! Panika sa ma zmocnila, hlavu som však nestratila.
Teší ma! Mám rada všedné a jednotvárne dni, lebo nie sú všedné a jednotvárne už vonkoncom! Milujem "ulitu", pohybujem sa rýchlosťou slimák/hod., a moje obľúbené hobby? - tvorba PPS. Inak inval. dôchodkyňa, milionárka času a nápadov... Ahoj! Zoznam autorových rubrík: Úvahy, Zo všedného života niečo nevše, Postrehy, Otázky a odpovede, Žijem a verím, Minipoviedky, Súkromné, Nezaradené
„A kedy?“ – pýtam sa ja. - Keď je najsúrnejšia práca! Panika sa ma zmocnila, hlavu som však nestratila.
Je tu leto, svieti slnko, hor sa do prírody! K netradičnému jedlu patrí netradičná atmosféra, a čo všetko k nej potrebujeme? V prvom rade: jedného starého koňa (vek neidentifikovateľný), nezabiť – nezjesť! On bude ťahať ošarpaný starý voz, na ktorom sa rodinka, túžiaca po nostalgii vyberie do „prírody“.
Lebo opäť sa mi dostala do ruky knižka od R. A. Moody: LIFE AFTER LIFE – Život po živote. Ja viem, spomienky ľudí, ktorí sa vrátili z klinickej smrti nie sú 100% spoľahlivé a málo toho dokazujú ale...
1/3 článku - NUDA,2/3 článku - NIĆ EXTRA,3/3 článku - o cenzúre na blogu? - To je už zaujímavééé...
Milí čitatelia, nič múdreho dnes odo mňa nečakajte, ako zvyčajne, len ma tak napadlo,... Dnes som sa zamyslela nad: neposlušnosťou. Mnohí ľudia sú presvedčení, ba už som aj počula: „Smola sa mi lepí na päty, akoby som bola prekliata! Prečo sa mi stávajú samé zlé veci?“ Dlho som nemusela rozmýšľať nad odpoveďou lebo hneď ma napadlo: „Neboj sa, nie si vôbec prekliata. Si len neposlušná! To je tvoja smola.“
„Nikdy nie je tak zle, že by nemohlo byť horšie!“ – hovorí optimista,... alebo sa mýlim?! Pred pár rokmi som sedela na zastávke SAD a ako som čakala na autobus prihovoril sa mi jeden starý pán. Najprv povedal, čo si bol v dnes okresnom meste vybaviť a potom kde býva a že: „Doma mám chorú dcérku vo vašom veku – vozičkárku.“ Nakoľko autobus stále nechodil, dali sme sa do reči. Pán sa sťažoval na bezohľadných ľudí, ktorí zvedavo zízajú na jej dcérku a že ona kvôli tomu nechce vyjsť z bytu... Slovo dalo slovo a pán vidiac, že aj keď je medzi nami veľký vekový rozdiel naše zmýšľanie, pohľad na veci je rovnaký, napokon vyhlásil: „Bodaj by boli všetci ľudia rovnakí!...“ Dlho som neváhala a povedala: „To by sme sa už dávno vyvraždili!“ Starého pána moje slová náramne prekvapili. Ale už sme nemali čas si to vysvetliť, lebo prichádzal autobus a bolo treba nastúpiť.
Kľačím pred krížom a pýtam sa Ježiša: „Ježišu, myslím si, že Ťa dobre poznám, ale predsa mám zopár otázok na ktoré by som rada dostala odpoveď od Teba.“Ježiš visí s privretými očami, ťažko sa mu dýcha a mlčí...
Či viete, že: - vás Pán „niekomu“ zveril, aby na vás dával pozor, chránil a priviedol k Nemu, - ten „niekto“ je dokonalejší od vás – ľudí, - je s vami od chvíle vášho počatia, pozná vás lepšie, vrúcnejšie a oddanejšie miluje ako vlastná matka, láska či najlepší priateľ, - chce vám pomáhať vo všetkom, najmä na ceste k Bohu, ale musí brať do úvahy vašu slobodnú vôľu, a môže vám pomáhať len vtedy, keď ho sami o to požiadame? Mysleli ste na to, aby ste: - jeho náklonnosť, lásku opätovali, - ho poprosili o radu, - ho požiadali o pomoc vo všetkom, i v bežných pozemských veciach, - sa s ním modlili, pracovali a oddychovali?
Jeden môj priateľ mi v týchto dňoch napísal: „Tieto Vianoce ma finančne celkom zruinujú. Tak, ako vlaňajšie.“ Nechápem jeho postoj. Vari môžu tieto prekrásne sviatky za to, ako sa k nim staviame? Zrejme nie. Mňa nikdy nezruinovali Vianoce. Milý darček, pozornosť blížnym možno zakúpiť aj za malý peniaz. Ani ryby sa nemusíme prejedať, prichystané zákusky sa tak skoro nepokazia v tomto chladnom období a šampanské s mierou, môže spríjemniť náladu a bez miery?... Nepríjemne ťažkú hlavu.Snáď sa zmestí ešte jeden darček pod tohtoročný Vianočný stromček, čo myslíte? Samozrejme nebude tak veľký, ťažký a drahý, ako ten kúpený v obchode, ale bude ojedinelý. Darujme si navzájom lásku! Tú lásku, ktorú nevidieť, len ak by zažiarila z našej tváre, z nášho úsmevu. Nemusíme ju baliť do vkusného papiera, stačí do milého úsmevu a možno ju hneď rozdávať a to plným priehrštím. Veď nič nestojí a predsa je tak vzácna.
Už sa blížia, už sa blížia najkrajšie sviatky roka – VIANOCE. TV reklamy nás na to upozorňujú už dosť dávno a tak hor sa na nákupy... Nuž, sviatky ako sviatky ale v dnešnej ťažkej dobe nie každý z nás má na darčeky. Predsa sa každý snaží obdarovať tých, ktorých má rád, lebo dostávať je veľká radosť, ale dávať ešte väčšia. Vianoce však nie sú kvôli darčekom, Vianoce majú byť v našich srdciach a tak by sme sa nemali finančne zruinovať kvôli darčekom. Radosť môže urobiť aj maličkosť, teda, aspoň mne. Určite sa mnohí rodičia pamätajú na prvý vianočný darček od svojich detí – milú kresbičku.
Jesenné mesiace majú svoju neopakovateľnú atmosféru,... Prechádzkou v parku sa možno pookriať hrou slnečných lúčov, ktoré sa sem-tam predierajú spomedzi pestrofarebné listy stromov. Je nádherný pohľad na z výšky padajúci žlto-zelený až bordovo-hnedý list. Farebnosť krajiny je tak očarujúca, že ju i ten najnadanejší maliar len ťažko zachytí. Optimisticky naladený človek si všimne krásy jesene a nesmúti za teplými letnými slnečnými dňami. On hľadí do budúcna a vie vychutnať jesenný večer po ťažkom dni so šálkou voňavého čaju...
Ako všetci dobre vieme, naši predkovia v istom storočí, teda, niečo medzi dobou kamennou a modernou, namiesto kúpeľa s obľubou používali ryžový púder. To boli vtedajší „novodobo zmýšľajúci rebeli“ tzv. green peace-ovia. Nuž, hej! Veď ochraňovali prírodu – šetrili vodou...
Prednedávnom v Tv-správach prebehla mini anketa našich politikov na tému: „Čo si myslíte o živote po smrti?“ Nuž, ja nie som politička, ani známa osobnosť, mňa sa nikto na to nepýtal,... a tak si odpoveď nechám pre seba. Lež zamyslela som sa nad osudom jedného môjho známeho.
Táto krava je podľa Vás Ok-é? Lebo podľa mňa nie! Ale možno sa mýlim a už som zrelá na okuliare, ale vidím tam päť nôh. SUPERKRAVA, no nie? Čo už len ľudia nevymyslia, len aby na seba, resp. svoj výrobok upútali pozornosť?... Toto je niečo EX, aj keď len v malom, ale predsa len naše slovenské extra,... A tak hodím tento obrázok na blog, kde som už dosť dlho nebolaaa,... a možno ma už aj vyhostili. Uvidíme!
Milí čitatelia, dnes ráno, t.j. 14 júla sa začalo moje veľké pátranie po inom zdrav. stredisku. A opäť mám novinku s ktorou by som sa rada podelila. Ste zvedaví na pokračovanie? Prosím, nech sa páči, čitkajte ma a zvýšte si tým svoj krvný tlak (KT), za predpokladu, že ho máte nízky. Lež pozor! Občanom s vysokým KT nedoporučujem čitkanie mojich riadkov.Téma: Naše „podarené“ zdravotníctvo II.
Milí čitatelia, dosť dlho som nepísala na blog, zrejme nikomu som nechýbala, že Tony?! Teraz mám ale novinku s ktorou by som sa rada podelila,... Téma: Naše zdravotníctvo.
Je koniec dňa. Fajront! V budove zostáva už len jeden muž. On nechce ísť domov, má hlavu plnú starostí a nepokojných myšlienok. Teraz potrebuje čas. Potrebuje sa zamyslieť nad sebou samým a nad svojím životom.
Pred x rokmi mi náš ortopéd povedal veľmi múdru vetu: „No, Kočka. To si mala vedieť, že lieky majú vedľajšie účinky.“ Bolo to vtedy, keď som poctivo dobrala všetky ním predpísané lieky a chodila po vyšetreniach s ťažkosťami žalúdka. Bol to inak celkom fajn človek, jeden z tých, ktorí všemožne chcú pacientom pomôcť a tak aj mne pošepol to–čo dôležité o fungovaní ľudského tela. Jeho takou jednou tajnou radou bolo: „Neber lieky akonáhle pocítiš bolesť! Ľudské telo je stavané tak, že centrum v mozgu zachytí signál, že sa niečo zlé deje a reaguje naň tak, že začne vyrábať hormón proti bolesti a ten pošle na postihnuté miesto. Telo sa snaží o samoliečbu, neber mu šancu! Lieky od bolesti ber len vtedy, keď je už bolesť neúnosná.“
Dobre sa pamätám na slová pána učiteľa, ktorý nám hovoril, že: „Rodina je základným pilierom spoločnosti.“ Ja to v dnešnej dobe vnímam tak, že sa tento základný pilier akoby rozpadával. Napíšem jeden príklad z mnohých.
POLICAJNÁ STANICA - USA, štát: Texas, mesto: Galveston, dňa: 6. mája 2005 - Takže, Vaše osobné údaje už máme. Teraz nám povedzte ako Vás to napadlo, vlámať sa za bieleho dňa do našej policajnej stanice, kde sa v plnom prúde pracuje?