Júlia Péterová
Čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí,...
„A kedy?“ – pýtam sa ja. - Keď je najsúrnejšia práca! Panika sa ma zmocnila, hlavu som však nestratila.
Teší ma! Mám rada všedné a jednotvárne dni, lebo nie sú všedné a jednotvárne už vonkoncom! Milujem "ulitu", pohybujem sa rýchlosťou slimák/hod., a moje obľúbené hobby? - tvorba PPS. Inak inval. dôchodkyňa, milionárka času a nápadov... Ahoj! Zoznam autorových rubrík: Úvahy, Zo všedného života niečo nevše, Postrehy, Otázky a odpovede, Žijem a verím, Minipoviedky, Súkromné, Nezaradené
„A kedy?“ – pýtam sa ja. - Keď je najsúrnejšia práca! Panika sa ma zmocnila, hlavu som však nestratila.
Pred x rokmi mi náš ortopéd povedal veľmi múdru vetu: „No, Kočka. To si mala vedieť, že lieky majú vedľajšie účinky.“ Bolo to vtedy, keď som poctivo dobrala všetky ním predpísané lieky a chodila po vyšetreniach s ťažkosťami žalúdka. Bol to inak celkom fajn človek, jeden z tých, ktorí všemožne chcú pacientom pomôcť a tak aj mne pošepol to–čo dôležité o fungovaní ľudského tela. Jeho takou jednou tajnou radou bolo: „Neber lieky akonáhle pocítiš bolesť! Ľudské telo je stavané tak, že centrum v mozgu zachytí signál, že sa niečo zlé deje a reaguje naň tak, že začne vyrábať hormón proti bolesti a ten pošle na postihnuté miesto. Telo sa snaží o samoliečbu, neber mu šancu! Lieky od bolesti ber len vtedy, keď je už bolesť neúnosná.“
Mám priateľku, Barborku, ktorá sa narodila celkom zdravá, hneď po druhej svetovej vojne. Keď však mala osem rokov, ochorela na záhadnú chorobu, dostala vysoké horúčky,... nevyliečiteľná choroba napadla jej útle telo. A aký bol napokon verdikt lekárov? – Roztrúsená modzgo-miechová skleróza (Sclerosis Multiplex). Táto choroba prináša so sebou rokmi sa zhoršujúci zdravotný stav a napokon ochrnutie celého organizmu. Počas štyridsať rokov jej choroby sa o ňu starali v prvom rade jej rodičia, súrodenci. Každý človek má sen,... Aj ona mala. Jej snom bolo pracovať v zdravotníctve ale len s ťažkosťami dokončila základnú školu a na ďalšie štúdium už ani pomyslieť nemohla. Jej stav sa rapídne zhoršoval a tak sa uzavrela do seba, nechodila medzi mládež, ani medzi ľudí. Nechcela aby na ňu ľudia zízali na každom kroku. Zavrela sa medzi štyri steny a zamestnala sa čítaním knižiek o liečivých bylinkách a aj nejaké lekárske knihy jej zohnali a tak sa vzdelávala.
Závidím dievčatám a ženám, ktoré bývajú vo veľkomeste. A že čo? V kľude prežitý jeden deň - Veľkonočný pondelok! K nim nezaklope také množstvo známych, priateľov a príbuzných ako k nám na dedine. A nemusia rok čo rok pre... Veľkonočný pondelok.