Nepoznala som ho osobne, nepoznala som farbu jeho očí, ani vlasov, nepoznala som jeho povahu, neviem ani to, aké jedlo mal rád a prečo nemal priateľov, ktorí by ho v tých najťažších chvíľach podržali nad vodou,... Pardón! Teraz možno klamem?! Lebo tuším prečo nemal dobrých priateľov,... (On vynikal nad ostatných, a to môže byť problém! Ľudské nepochopenie, ba závisť ešte nevymreli!)
Zajtra bude mať meniny Zoltán, a tak ho nazvime Zoltánom. Býval v Budapešti – jeho rodičia žijú a pracujú na „nemenovanom“ veľvyslanectve. Zoltán bol jedináčik. A ako dieťa veľmi šikovný a v učený vynikal, rodičia mali z neho len radosť. Jeho inteligencia bola, ako sa neskôr prejavilo – nadpriemerná! Učenie ho bavilo - učenie bolo jeho hobby-m! Stále hľadal svoju životnú cestu a svojimi štúdiami získal štyri diplomy – z toho jednu na anglickom Oxforde! Mohol sa v zahraničí zamestnať a uplatniť,... ale mal jednu veľkú slabosť – lipol na domovine – nikde sa necítil tak dobre, ako doma. Nevedel si svoju budúcnosť predstaviť inde ako v Maďarsku. Nuž a po toľkých štúdiách si napokon začal hľadať aj zamestnanie – pochodil rôzne firmy, podával žiadosti a urobili s ním nespočetné pohovory. Lež, akonáhle videli jeho diplomy – jeho vedomosti,... Ruku na srdce! Ktorý podnikový riaditeľ – podnikateľ, prijme múdrejšieho zamestnanca ako je on sám? Há? Zľakli sa ho – bol vzdelanejší ako oni! Bez urážky na cti!
Nuž,... ale vo veľkomestách sú aj tzv. bezdomovci, chudáci, ktorí buď vedome alebo nevedome prišli o pôdu pod nohami,... Ak by Zoltána chytil za rukáv aspoň jeden z takých bezdomovcov a požiadal ho o pomoc, nestalo sa to najhoršie!... A možno by to zachránilo jeho život. Ale jeho nik NEPOTREBOVAL! Bol sám, nepotrebný - neužiočný,... Milionár voľného času, žil v prepychu, teda nič materiálne mu nechýbalo,... (snáď,.. možno súrodenci, - neviem -, ja mám dvoch súrodencov ale keby som ich mala štyri, bola by som ešte šťastnejšia!- moja nemiestna poznámka!) Ale čas letel,... Zoltána postihlo sklamanie za sklamaním, a nik ho ani do práce neprijal... A prečo by aj??? Prezraďte mi?... Prečo by niekto prijal vzdelanejšieho podriadeného ako bol on sám? Kto potrebuje takého vzdelaného mladého muža??? – VEĎ BOL MÚDREJŠÍ NEŽ HOCIKTO – UNIKÁT? – žiaľ!
A prečo si v zúfalstve napokon siahol na život?... Áno! Žiaľ, napokon si siahol na život! JEHO SMRŤ BOLA NEZMYSEĹNÁ! Keby bol aspoň veriaci? - možno by ho to podržalo! - neviem,... Nepoznala som ho a predsa cítim vinu na jeho smrti, - globálne!... Veď život mal ešte len pred sebou,... mohol byť šťastný, mohol mať rodinu, deti,... Mohol sa presadiť,.... prísť na liek proti rakovine, - povedzme!
A viete čo? Pozrime sa okolo seba,... koľkým ľuďom by sme vedeli pomôcť, už len jediným milým úsmevom?... Veď: Sme predsa ľudia,... Prečo necháme aby nás médiá viedli kam chcú, prečo im naletíme na všetko,... aj na vetu: Kto nie je známy ani nežije! Ja vonkoncom nechcem byť kritická ale toto je zaujímavé! A čo si myslíte?
A teraz vyhasol mladý život – A ZBYTOČNE! Ale žijeme len raz! Druhá šanca neexistuje, verte mi! Dnešok je podstatný! – Včerajšok je minulosťou – A budúcnosť, tú nik nepozná!
- Ulka!
