„Keď som bola mladá nezúčastňovala sa na stretnutiach mládeže, nechodila som vôbec medzi ľudí, – hovorí. V tých časoch som ešte nevedela prijať svoj kríž, svoju chorobu,... Bola som sama a mnohokrát som si aj poplakala. Potom som sa pomodlila, mojou útechou bol Ježiš. So slzami v očiach som sa modlievala sv. ruženec...“ A práve po takomto ťažkom, preplakanom dni sa jej prisnil jeden veľmi živý sen: Vo sne, ako obyčajne,... modlila sa a v duchu sa po stý krát pýtala Pána to isté: „Ježišu, prečo je to? Všetci ľudia sú šťastný, iba ja nie?“ Vtedy, vo sne, uvidela ako sa otvára nebo a v jagavom svetle uzrela Pána Ježiša. Ježiš držal v pravej ruke strieborne sa lesknúci kríž a povedal: „Pozri sa dobre na tento kríž,...“ - Tento sen otriasol jej dušou a potom už bez reptania prijala svoj kríž, svoju chorobu. Istý čas ešte vládala peši zájsť aj do kostola, už si nevšímala pohľady ľudí, ale stále jej to išlo vždy a vždy ťažšie. Rodina a priatelia sa ju pokúšali nahovoriť na invalidný vozík, že by ju zaviezli, kam potrebuje, ale ona tento návrh rozhodne odmietala, ani počuť o niečom takom nechcela. Pomyslela si, že sa potom radšej opäť izoluje od ľudí.
„Mňa choroba zaviedla rovno do Božieho náručia... - zaspomína si, - veľa som čítala, veľa som sa modlila. Spoznala som silu modlitby, keď 13. mája 1981 podvečer o piatej, ako mávam vo zvyku, začala som modlitbu sv. ruženca. Počas modlitby ma vnútorné vnuknutie upozornilo, aby som sa modlila za Svätého Otca. Na chvíľku som sa nad tým zamyslela, lebo som pôvodne mala iný úmysel, ale potom som vo svojej modlitbe pokračovala s úmyslom obetovať ju za Svätého Otca. Neskôr som sa z médií dozvedela, že v ten deň o 17.15 na námestí Sv. Petra (stal sa atentát) vystrelili na Svätého Otca...”
A po dvadsaťročnej dobrovoľnej izolácií sa od ľudí práve Svätému Otcovi, p. Jánovi Pavlovi II. mohla poďakovať aj za to, že napokon prijala „invalidný“ vozík. Raz v televízii ukazovali ako pápež prijímal chorých - vozíčkarov, a vyslovil vetu: „Vo viere prijaté trápenia a choroby ponúknite Pánovi ako zadosťučinenie za obrátenie hriešnikov a ukážte svetu Krista.“
„Pamätám sa, - hovorí, - keď som sa prvý krát pobrala na vozíku do kostola, bol sviatok Panny Márie. Náš kňaz v ten deň vysluhoval pomazanie chorých. A ja som si dala neľahké predsavzatie, že sa budem v budúcnosti strániť všetkého, čo by ma mohlo zviesť z úzkej cestičky, ktorá vedie do neba a ponúkla som Pánu Bohu svoj život prežitý v trápeniach a chorobe za celé ľudstvo. Nakoniec som sa poďakovala Pánu Bohu, za tento darček, za môj „strieborný“ krížik.“ - Barborka V.
Na margo: Som toho názoru, že strom sa pozná po ovocí,... Osobne, samozrejme, nepoznám Jána Pavla II. len z médií, musím však poznamenať, že to bol neobyčajný človek,... Človek schopný prinášať, ako vidíme, i na diaľku dobré ovocie. A keď sa Svätý Otec narodí pre nebo,... budem mať tam hore o jedného orodovníka viac,...
“Kríž je prítomný vo všetkom a prichádza, keď ho človek najmenej čaká. Nezabúdaj však, že začiatok kríža obyčajne býva i začiatkom účinného pôsobenia.” – Bl. Josemaría Escrivá
S pozdravom: Ulka
