V živote každého človeka sa objavia určité otázky. Na niektoré z nich hravo odpovieme, na niektoré neradi, sú také, na ktoré vôbec nechceme odpovedať a na niektoré nepoznáme odpoveď. Tak ani ja nepoznám odpoveď na otázku: „Čo ma k tomu pohlo, že som sa pustila do pátrania po anjeloch?“ Pamätám sa, ako nám deťom pán farár, na hodine náboženstva zhruba vysvetlil bytie anjelov a ako domácu úlohu sme sa mali naučiť modlitbičku – básničku: Anjel Boží, strážca môj,...
Nuž, ale ako som podrástla, na anjelov som akosi aj ja pozabudla, ako mnohí z nás. Aj keď som na nich zabudla oni boli stále pri mne a to som si uvedomila až minulý mesiac, keď som, ako som už písala, zahájila pátranie po nich. Totiž, jasne si pamätám dve príhody zo svojho života, keď :
Ako dieťa ma dospelí naučili dávať si pozor na seba. Medzi iným, dobre sa presvedčiť keď prechádzam cez cestu, či nejde oproti auto. A predsa sa mi prihodilo, že až dva krát ma malo zraziť a – ako zázrakom – zastavilo sa predo mnou len na pár cm. Zaujímavé bolo, že ani jeden zo šoférov nebol rozhorčený, nahnevaný. A ja som sa ani nezľakla, len som si vryla do pamäti, že musím dávať pozor na biele škodovky – lebo tie, zrejme nezočím pri prechode cez cestu. Tieto dve autá mi mohli spôsobiť ťažký úraz ba aj skoncovať so životom, ale nestalo sa tak. A ktovie koľko krát ma ešte ochránil anjel strážca pred nehodou a ja som to ani nepostrehla.
Takže, ponajprv som zháňala knihy, rôzne články, potom som pochodila aj Internet a čím viac som sa dozvedela o anjeloch, tým som bola zvedavšia... Natrafila som, okrem iného aj na isté výsledky nejakého výskumu, podľa ktorého: „dnes ľudia veria viac v anjelov než v Boha“. Nad týmto vyhlásením sa dá len pousmiať, lebo len rovnica: „človek – anjel – Boh“ dáva zmysel. Rovnica: človek – anjel – ?nič?, nie je k ničomu, nevedie nikam. Kto verí v anjelov musí veriť aj v Boha inak to predsa nejde. Bez existencie Boha nemôžu existovať anjeli, vlastne k čomu by vôbec boli? Vieme, že anjeli zaujali miesto medzi človekom a Bohom – sú tzv. maľak-ovia (z hebrejčiny a označujú toho, kto nesie posolstvo od Hospodina) to zodpovedá aj gréckemu výrazu angelos, teda POSOL. Anjeli sú poslovia. A odpradávna sa zjavovali ľuďom v mnohých podobách. Napríklad Izaiáš zo Starého zákona mal videnie: "Serafíni stáli nad ním (Bohom), po šesť krídel mal každý, dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma zakrývali si nohy a dvoma lietali." (Iz. 6. 2) Ale anjeli boli chápaní aj ako bezkrídle bytosti niekedy na nerozoznanie od obyčajných ľudí.
Biblia sa, teda na mnohých miestach zmieňuje o anjeloch (asi 300x), buď priamo alebo len odkazovo. Hneď na začiatku je prvá zmienka o anjeloch vyššieho rádu – tzv. cheruboch: Po tom, čo had v pozemskom raji zvanom Eden, naviedol ženu aby jedla zo zakázaného ovocia a ona ponúkla i Adama, Boh ich vykázal z raja „... a na východ od raja Edenu postavil cherubov a vytasený ohňový meč, aby strážili cestu k stromu života.“ (Gen. 3, 23-24) Sv. Písmo po mene spomína len troch archanjelov: Gabriela – ktorý zvestoval Ježišovo narodenie, Michaela – ktorý vedie boj s diablom a Rafaela – ktorý vlastní posilňujúci, uzdravujúci kalich s medovo-sladkým nápojom. Archanjela Rafaela si zvlášť cením,... to preto, lebo neuzdravuje len telo ale aj ducha. Možno bol i pri mne už viac krát, hoci som ho očami nevidela, aby ma posilnil vo viere.
Ako dvadsaťročná mnoho, premnoho mesiacov, deviatnik za deviatnikom som sa modlila na začiatku svojej choroby k Pánu za uzdravenie tela a nijako som nechápala, prečo mi odmieta dať túto milosť. Ale neochabovala som, veď v živote každého z nás všetko má svoj zmysel – aj choroba –, aj keď si to my ani neuvedomíme. Modlila som sa vytrvalo, viditeľné uzdravenie môjho tela nenastalo, ale verím, že odmena za modlitby prišla. Totiž, stal sa zo mňa veriaci človek a teraz už celkom inak zmýšľam. Cením si to, čo si mnohí nevážia. Pre mnohých ľudí je samozrejmosťou „blaho“ v ktorom žijú a predsa frflú. Sú nespokojní, stále by chceli mať viac, neustále túžia po niečom inom – novom. Myslia si, že keď to či ono dosiahnu budú šťastnejší, ale toto tak očakávané šťastie sa rýchlo vyparí, a opäť pocítia nespokojnosť a zatúžia po niečom inom. Nuž, oni nikdy nebudú spokojní – šťastní, lebo si nevážia to, čo majú: rodinu, prácu, jedlo, strechu nad hlavou,...
Júlia Péterová
