Náhliac sa ulicami Bratislavy, Zvolena, Nitry, Prešova, Košíc, atď., ktoré sa priam pretekajú vo sviatočnom osvetlení, rozdávajme úsmev okoloidúcim. Spomaľme krok a buďme milí, nápomocní, ohľaduplní a zhovievaví k tým druhým, ktorých kroky sú ťažšie ako tie naše. Podajme pomocnú ruku opusteným, starým ľuďom na ktorých možno vlastné deti aj pozabudli, ale aj bezdomovcom, (nie každý sa dostal do tohto stavu z vlastnej viny. A keď aj áno, tak ho nesúďme, aby sme neboli aj my súdení!), deťom v ústavoch. Robia sa rôzne finančné zbierky, ak môžeme, prispejme na ne. Lež zaskočme k príbuzným na kus reči a zaklopme aj k susedom a potešme ich medovníkom, koláčikom, ovocím a všetkým možným čoho máme nazvyš a čo ich možno poteší. Občas však stačí jeden milý úsmev hodený vo výťahu aby sa tvár toho druhého človeka rozžiarila.
Ono, krása Vianoc nie je v darčekoch. Radosť z darčeka, ktorý môže byť trebárs aj veľmi drahý, ani sa nenazdáme a pominie. Krása Vianoc je práve v tom, že vnútri duše očakávame niečo neuchopiteľné – nepochopiteľné. Pre mňa to možno definovať ako očakávanie narodenia lásky. Ježiš je láska a na Vianoce slávime narodenie Božieho Syna, teda, samej LÁSKY. A neverme TV obrazovke, lebo snáď iným tzv. vyspelým spoločenstvám, ktoré nazývam – trhové - hovoria Vianoce o nejakom dedovi v červenom obleku s bielou briadkou, ktorý prináša darčeky pod stromček. Podobať sa veľmi podobá, ale nie je to ten pravý Mikuláš. Sv. Mikuláš s ním nemá nič spoločného. Mikuláš už predsa bol, každé dieťa vám to s radosťou dosvedčí, nie tak?! A kto Vianoce nepokladá za narodenie lásky, kto nepochopil nádheru tohto mystéria, ten sa môže finančne zruinovať a predsa bude počas najkrajších sviatkov roka vytresovaný a nespokojný. Teda, záleží na našom postoji.
Preto si zaželajme pokojné, láskou obalené Vianočné sviatky. Také láskyplné Vianoce aké vydržia možno aj tých nasledovných 564 dní. A čo môže byť najkrajšie želanie pre všetkých ľudí?
„Nech sú vo vašich srdciach po celý rok Vianoce.“
