Zdedí však od rodičov gény, ktoré potom rozhodnú v mnohých veciach. Určia nielen farbu jeho vlasov a pleti ale do istej miery aj povahové vlastnosti. A tiež náklonnosť, dispozície na isté, v rodine sa vyskytujúce dedičné choroby. Narodí sa v danom čase a keď má vhodné podmienky a milujúcich rodičov, súrodencov či príbuzných, prežije šťastné detstvo. Lež v dnešnej dobe je opak oveľa bežnejším javom. Rodičia sa rozvedú a jemu vždy chýba ten druhý rodič. Ak nemá súrodencov nemá sa s kým pohrať – pohádať, nemá sa s kým podeliť o svoje najtajnejšie tajomstvá,... zostáva sám.
Keď sú rodičia solventný a chodia do práce, nemajú na nič – nikoho dostatok času. Ak sú však rodičia nezamestnaní alebo chudobní, dieťa mnoho postráda, občas aj hladuje. A nemôže za to. Ono si to nevybralo. Neodsudzujme deti len preto, že sa narodili do takých podmienok, za ktoré nemôžu.
Výchova, ale hlavne osobný príklad v mnohom rozhodujú. Dieťa nezamestnaných rodičov nebude pracovať, lebo doma videlo že aj bez práce možno žiť. Česť výnimke. A dieťa, ktorého jeden z rodičov alkoholizuje, hoci pijanov nenávidí, sám sa stane v dospelom veku alkoholikom. Česť výnimke.
Tak prečo odsudzujeme deti, keď všetko čo majú dostali od nás – rodičov? My sme im dali život a gény, naše vlastné gény zdedili. Tak prečo chceme aby boli iný ako sme my? My im dáme chlieb s maslom a salámou alebo len suchú kôrku. Od nás sa naučia rozprávať a že nepekne sa vyjadrujú? Kto za to môže ak nie my? My im svojím osobným príkladom ukazujeme ako treba žiť a že nežijú vhodne? Kto je za to zodpovedný? A za mnohé, mnohé iné veci?
Každý náš čin má dopad – dôsledky. Kto je za všetko zodpovedný ak nie my? Kto je zodpovedný za šťastné – nešťastné detstvo našich ratolestí? Kto? Ak nie my?...
