Lež ja sa pohybujem maximálnou rýchlosťou slimák/hod. a tak, ak som chcela byť na obed hotová, musela som si „poriadne švihnúť“! A tak s čistením zemiakov som začala hneď po desiatej,.. veď, nemôžem vedieť, čo sa mi môže ešte prihodiť. A moje tušenie bolo správne, lebo sa niečo naozaj prihodilo! Na dvere zaklopali chlapci, švagrovi kamaráti, s tým, že potrebujú jeho pomoc. Lež, švagor nebol doma, ale mal sa vrátiť každú chvíľu a tak chlapci vyhlásili, že na neho počkajú. Tak?! Mysľou mi hneď preletelo,... to bude ale trapas! To sa budú prizerať ako sa „nemotorne otáčam“ okolo sporáku? No nie! Ja nie som z tých! Som šikovná ženská a hneď ma napadlo – situáciu treba riešiť! Opýtala som sa ich celkom nevinne: „Ktorý z vás vie variť halušky?“ Udivene sa na seba pozreli, a pokrútili hlavami, oni ešte nikdy nevarili nič, nie to halušky! Najvyšší čas, aby sa to naučili! – pomyslela som si a nahlas vyhlásila len toľko: „Tak mi pomôžete.“ Chlapci div z nôh nespadli, na chvíľu akoby zastal čas v tej našej kuchyni, oni sa len pozreli na seba a pousmiali. Dobre ma poznali a tak vedeli, že to s nimi myslím smrteľne vážne.
A ihneď som ich aj posúrila do práce,... ešte skôr ako si situáciu uvedomia a nebodaj – zdrhnú! Ja som lúpala zemiaky, Jano ich strúhal (rozhodne mal viac sily v rukách ako ja) a Mišo postavil vrieť vodu. Kým voda zovrela, už bolo cesto pripravené, už bolo potrebné len dávky cesta - systematicky - vyvárať! Aj tu sa uplatnila tzv. „tímová“ práca. Chlapci sa usilovali ako vedeli, občas som ich posúrila: „Rýchlejšie!“ Ale potom aj pochválila: „Ide vám to lepšie, ako vyučeným kuchárom!“ (Pozitívne povzbudenie vždy viac pomôže ako negatívne, - no nie?) Ešte som pokrájala aj údenú slaninku, na pečenie, bez nej sú bryndzové halušky nemysliteľné! A v tom so mnou súhlasí každý slovenský gurman.
A čochvíľa voňavý obed bol na stole,... je pravda, že oveľa skôr, ako som si to naplánovala, lež som mala šikovných pomocníkov, s ktorými som dopredu nerátala.
Musím ich teda, pochváliť! Boli šikovní ale hlavne ochotní pomôcť, i keď zo začiatku, možno len zo srandy. A oni si pochvaľovali halušky, vraj: „Také výborné ešte nikdy nejedli!“ A že nebyť mňa ani by nevedeli že vedia variť tak dobré halušky.
Spokojnosť bola obojstranná a ani som sa tak neunavila,... a umývanie riadu je už maličkosť, to hravo zvládnem - je to moje hobby!
