...že „nechaj to tak, v budúcnosti z toho bude ešte sranda."
Čo je vlastne koniec sveta? Pohroma a katastrofa biblických rozmerov, kedy svet mizne v plameňoch, ľudia skáču do Diablovho hrtanu a planéta sa rozpadá na kusy? Vesmírne teleso rútiace sa univerzom miliardy rokov, aby nakoniec poslalo modrú planétu do všetkých strán?
Čo ak je to však iný signál - signál konca jednej veľkej éry? Konca ľudskej zaslepenosti, hlúposti a ignorácie? Konca doby, kedy ľudia majú vstať z kresiel a vyliezť zo svojich ulít, aby si uvedomili, čo sa okolo nich robí a aká slučka sa uťahuje?
Tá škrtí z jednej strany naše posledné miesto úniku, virtuálny svet, ktorý sa nachádza v elektronických obvodoch okolo celej planéty. Z tej druhej nás dusí prehnitosť a skorumpovanosť vládnucich vrstiev, od saharských vládcov po tatranské končiare.
Niektorí do boja vyšli - s kameňmi a zbraňami. Iní s klávesnicami a binárnymi kódmi. Každý z nich má ideu, ktorej verí. Oni si to všetko uvedomili tak trochu skôr. A čo my? Budeme sedieť doma pred telkou a počúvať čiastkové polopravdy? Informácie vytrhnuté z kontextu? Leniví ukončiť obdobie slepoty a stádovitosti? Nie sú práve aktuálne problémy sveta tým zlomovým bodom, o ktorom hovorila stará civilizácia?
Ak na tieto signály čoskoro nejako neodpovieme, tak sa hlboko obávam, že tento rok koniec sveta skutočne nastane...
