Niektorí nazývajú Dreveník Kamenným rajom, iní Peklom. Každopádne je to vraj jedno z najstarších osídlení na území Slovenska. Stalo sa sídlom ľudu bukovohorskej kultúry na prelome 4. a 5. tisícročia pred naším letopočtom i ľudu badenskej kultúry o tisícročie neskôr.
Pri mohutných skalných útvaroch si síce dodnes pripadám malý, cítim sa tu však príjemne. Ak by takto peklo vyzeralo, tak by som sa ho asi ani nebál.
Mojou najobľúbenejšou skalou je Hlava barana. Rozpoznať sa dá naozaj ľahko, však?
Rastú tu krásne a vzácne rastliny, a preto je Dreveník významnou prírodnou rezerváciou.
Po zániku Veľkej Moravy život na Dreveníku zanikol a presunul sa na blízke bralo Spišského hradu. Viac o ňom ale až v ďalšom príspevku na mojom blogu.