Urobil som aj veľa hlúpostí, ale snažím sa z nich poučiť a ísť stále ďalej. Zoznam autorových rubrík: Spiš a okolie, Grécke ostrovy, Severná Afrika, Turecko, Zo života, Postrehy, Nezaradené
O podujatí TEDx Bratislava 2011 bude písať asi veľa ľudí. Ich články budú isto jazykovo zdatnejšie, odbornejšie a výstižnejšie. Skúsim však dať čosi dohromady aj ja. Hoci je už čas nedeľného obeda, ešte stále mi totiž hlavou behajú myšlienky ľudí, ktorých som tam spoznal.
Od marca pracujem ako sociálny terapeut v Pracovno - socializačnom centre Lepší svet v Petržalke. V zariadení máme klientov so stredným a ťažkým stupňom mentálneho postihnutia. Popri každodennej práci, ktorá je sama o sebe zaujímavá a stojí za opísanie, sa sem tam dejú aj veci výnimočné ako benefičný ples, otvorenie chránenej dielne či tento týždeň vernisáž grafík.
Pred pár týždňami mi prišla mailom pozvánka na vernisáž výstavy Rudolfa Filu. Nie som výtvarnícky fajnšmeker, zaujalo ma však, že sa konala v nedávno otvorenej Kaviarničke Lepší svet v Bratislave na Radlinského 24. O obdivuhodnej práci ľudí z Lepšieho sveta som vedel už dávno, preto som sa rozhodol ísť.
Naposledy som ju videl pred rokom. Ešte nevedela chodiť ani rozprávať. O to viac som sa tešil na naše stretnutie. Bolo milé a veselé. Monika riadne vyrástla, už sama behá a pekne rozpráva. Má dva a pol roka a je to moja neter.
Pred štyrmi rokmi som sa trochu náhodou ocitol na vydarenej lastminutovej dovolenke v severnej Afrike. V Tunisku som okrem iného prvýkrát videl nízky strom s lesklými tmavozelenými listami, na ktorom boli menšie zelené jablká. Na konci mali šesť tvrdých kališných lístkov. Bol to granátovník a ja som premiérovo videl ako vlastne rastú granátové jablka.
Vonku začína daždivé jesenné počasie a mne sa o to viac vybavujú spomienky na leto. Jedno pekné slnečné ráno počas dovolenky na gréckom ostrove Karpathos som sa vybral mestskou dopravou do hlavného mesta. Miestni aj turisti ho volajú Pigadia. Autobusom som sa viezol smerom na juh k východnému pobrežiu. Cestou ma zaujali borovicové stromy, olivové háje, divoké kozy a niektoré dedinky na vysokých bralách skál.
Počas jedenásťdňového pobytu na Karpathose som absolvoval aj fakultatívny výlet do Olymposu. Autobusom sme išli asi hodinu do hlavného mesta, ktoré miestni ľudia volajú Pigadia. Odtiaľ sme sa asi hodinu a pol plavili loďou do prístavu Diafani. Pokračovali sme ďalej, s jednou krátkou prestávkou na fotografovanie, autobusom ešte asi dvadsať minút do Olymposu.
Večer o pol ôsmej som sa vybral v gréckom letovisku Lefkos na pláž a snažil som sa fotoaparátom zachytiť zapadajúce slnko. Samotný úkaz trval len niekoľko minút. Farby sa mi zdali prekrásne a hoci som fotograf amatér, atmosféra ma celkom pohltila. Zachytiť toľkú krásu v krátkom čase asi nie je jednoduché ani pre profesionálov.
Tohtoročnú dovolenku som strávil na gréckom ostrove Karpathos v letovisku Lefkos nachádzajúcom sa na západnom pobreží.
Pred pár dňami som navštívil dedinku Litmanová ležiacu asi 10 km od Starej Ľubovne smerom na sever k poľským hraniciam. Prvýkrát som tu bol pred sedemnástimi rokmi. V tom čase tu každú prvú nedeľu v mesiaci chodilo desaťtisíce ľudí zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.
Počas letného oddychu v rodičovskom dome nemôžem vynechať dlhú prechádzku po turistickom chodníku, ktorý vedie z dedinky Žehra až k Spišskému hradu. Na najväčšom travertínovom území na Slovensku, ktoré sa volá Dreveník, neomylne nájdem svoju pohodu a načerpám energiu na celý rok. O tejto chránenej prírodnej rezervácii som už niečo písal v blogu Raj alebo Peklo? Teraz sa mi podarilo zachytiť zaujímavé skalné útvary, ktoré vznikli na miestach dlhodobého usadzovania výverov minerálnych vôd.
Prvú časť letnej dovolenky som trávil s rodičmi a súrodencami v rodnej dedinke Žehra priamo pod Spišským hradom. Niečo o nej som písal už v blogu Môj krátky fotonávrat do Žehry. Teraz by som rád napísal niečo o najznámejšej gotickej freske, ktorá sa nachádza v našom ranogotickom kostole Svätého Ducha.
Voda. Prišla, hoci ju nikto nepozýval. Nevyberá si. Zalieva všetko. Veľké mestá, malé dedinky. Domy, záhrady, polia. Vlieva sa do pivníc a izieb, rúca niektoré domy. V správach vidím potápajúce sa autá a stromy plávať na rozbúrených hladinách potokov a riek. Sú to všetko veľmi smutné príbehy. Pozerám sa na to už niekoľko dní, a pritom sedím pohodlne v teple svojej izby.
Zoznámil som sa s ním prostredníctvom kamaráta Ivana asi pred dvoma rokmi. Zúčastnil som sa vtedy jeho seminára Život s radosťou a od začiatku sa mi zdal Peter Bero sympatický, zdravo sebavedomý a tvorivý. Nedávno sa mi podarilo nájsť si čas, a tak som sa rozhodol pre ďalší jeho seminár o sebavedomí. Prišiel som zo zvedavosti a čakal som, ako to začne.
O akcii TEDx Bratislava som sa dozvedel na Facebooku. Podľa názvu som si najprv myslel, že to budú najmä technické veci. Po preštudovaní som pochopil, že to bude jednodňové podujatie, na ktorom vystúpia rečníci z rôznych oblasti v približne pätnásťminútových blokoch. TED znamená Technology Entertainment Design a táto nezisková organizácia sa venuje podpore „myšlienok hodných šírenia", x zase znamená nezávisle organizované podujatie. Začal som sa tešiť, koho zaujímavého stretnem a čo nové sa dozviem. Skutočnosť predčila moje očakávania.
Rodičia mi o ňom hovorili už ako malému chlapcovi. Vraj ho nemám len ja, ale každý človek. Ako dieťa som teda vedel, že mám niekoho, koho síce nevidím, ale napriek tomu ma ochraňuje, vždy pri mne stojí, podáva mi pomocnú ruku a pomáha mi v živote. Keď som však vyrástol a dospel, nejako som naň zabudol a vytesnil som ho zo svojho života.
O banskobystrickej kapele Plastic Swans som sa prvýkrát dozvedel pred viac ako rokom z videa zo série Hudobné úlety. Dnes som rád, že som práve vďaka nemu spoznal túto, pre mňa dovtedy neznámu, hudobnú skupinu.
O akcii Concrete Jungle Jam som sa dozvedel od môjho kamaráta Maťa Simona, ktorý pracuje v občianskom združení Kaspian. V Petržalskom skateparku na Markovej ulici pripravili historicky prvý BMX a MTB Contest v Bratislave, ktorý vznikol z podnetu jedného miestneho ridera.
V sobotu hneď popoludní som si zobral nový foťák, ktorý som nedávno dostal na narodeniny, a vybehol som na prechádzku k Dunaju. Svietilo slnko, ale celý čas fúkal silný studený vietor.
Koncom týždňa som bol pri nakrúcaní záberov do krátkeho filmu o alternatívnom divadle. Točili sme počas generálky na druhú reprízu predstavenia Pocta kravám. Produkciu sme dohadovali so Zuzkou Buchtovou. Za kamerou stála dokumentaristka Viera Čákanyová, autorka filmov Alda a 100 dní. Je to naša prvá spolupráca a všetci vo Voices sa z nej tešíme.
