Individuálku mávam každý utorok popoludní. Na prvých hodinových stretnutiach prechádzame celý môj život od malého dieťaťa. Pravidelné rozhovory sú dôverné. Zameriavame sa v nich na problémy, skúsenosti, myšlienky, pocity a vzťahy z minulosti. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som počas terapie fyzicky pocítil príjemné teplo. Napríklad vtedy, keď sa mi podarilo pustiť do svojho vnútra lásku môjho otca ku mne. Bál som sa, že prežívanie citu, ktorý mi otec nevedel dať najavo napriek tomu, že ma mal rád, rýchlo skončí. Snažil som sa ním nasýtiť a vychutnať si ho. Bolo to také intenzívne, až sa mi chcelo plakať. Premohol som sa. Až keď terapia skončila, išiel som na balkón. Sadol som si tak, aby ma nikto nevidel, a plakal som. Cítil som sa, ako by som urobil prvý krok v živote. Individuálnych stretnutí som mal asi desať a takmer na každom z nich som si niečo v hlave ujasnil.
Ďalšou aktivitou, ktorú sme mali raz týždenne, bola arteterapia. Desiati sme pohodlne sedeli alebo ležali v kruhu na podložkách na zemi. Každý mal pred sebou veľký prázdny výkres, vodové farby, vodu a štetce. Pani terapeutka nám povedala, aby sme si rozdelili výkres na štyri rovnaké časti a do nich namaľovali to, čo cítime pri slovách: som, cítim, mám a robím. Po namaľovaní každý vysvetľoval ostatným, prečo nakreslil práve to a prečo práve takými farbami. Vznikali dialógy, ktoré terapeutka koordinovala a upresňovala.
Podobnými spôsobmi prebiehali aj ostatné arteterapie. Líšili sa len tým, že témy boli stále iné. Na veľký biely baliaci papier sme raz maľovali náš spoločný dom a každý si mal v ňom nájsť svoju izbu a zariadiť si ju. Inokedy mal každý oblepiť krabičku od čaju obrázkami z časopisov. Zvonku sme ju mali oblepiť obrázkami, ktoré charakterizujú to, čo o nás vedia ostatní. Zvnútra takými, čo o nás ostatní nevedia. Nakoniec sme mali vložiť do nej predmet, ktorý vypovedá o našom momentálnom stave.
Počas liečby prostredníctvom výtvarného umenia som sa nesnažil vytvárať dokonalé obrazy. Snažil som sa sústrediť na to, ako sa počas tvorby cítim. Postupne som si svoje vnútorné prežívanie začínal stále viac uvedomovať. Svoje pocity som dával navonok prvýkrát inak ako slovami. Myslím, že arteterapia mi pomohla sa otvoriť. O svojich ďalších skúsenostiach napíšem zase nabudúce.
