Raz počas víkendu sme mali urobiť panáka z drôtu a obaliť ho alobalom. Mali sme to byť my, ako sa vidíme v komunite. Pamätám si, že som urobil panáka s otvorenou náručou. Symbolizoval pomoc, ktorú dávam, ale začínam po dlhšej dobe aj prijímať. Inokedy sme mali ušiť v zmenšenej podobe oblečenie, ktoré nás charakterizuje. Podarilo sa mi ušiť kapsáčové rifle s veľkými zelenými vreckami. Tieto aktivity som zo začiatku nechápal. Nerozumel som, prečo mi nedajú pokoj a nenechajú ma v mojom smútku samého. Až neskôr som pochopil, že práca a rozhovory ma odvádzajú od nezmyselného premýšľania nad sebou samým, nad situáciami, ktoré sa mi stali, a nad problémami, ktoré mám.
Podobnou dlhodobejšou aktivitou bolo aj vytváranie mandaly. Najprv sme si ceruzou nakreslili na veľkú bielu plachtu kruh. Už predtým sme sa dozvedeli, že manda je kruh, čo znamená podstata, a prípona la je uchopiť. Mandala je teda uchopenie podstaty. Do veľkého kruhu sme dokreslili štyri menšie. Vonkajší sa vraj nazýva ohnivý a je na ňom vyobrazený ľudský svet. Tam niekde začína proces, ktorým musia ľudia prejsť, kým sa dostanú štyrmi bránami do stredu kruhu. Každá brána je strážená divokým božstvom. Jednotlivé božstvá a svety sú v mandale zobrazené farebnými ornamentmi a budhistickými symbolmi. Brány predstavujú osvietenie, ktoré by mal človek v meditácii dosiahnuť. Iba potom môže vstúpiť do stredu mandaly, ktorý predstavuje sídlo božstva.
Keď sme mali celý obrazec nakreslený, začali sme opatrne, smerom od stredu von, sypať zrnká farebného piesku, až kým sme ním neprekryli ťahy ceruzkou. Urobiť mandalu nám trvalo niekoľko dní. Učil som sa pracovať v tíme trpezlivo, sústredene a tolerantne.
V liečbe mi pomáhali aj časté dlhé vychádzky ku priehrade, koňom či vinohradom, alebo len tak do lesa. Niekedy sme hrávali volejbal, futbal, florbal či cvičili na fitloptách. V ničom som nijako nevynikal, ale bavilo ma to. Aj teraz, po pár mesiacoch, sa snažím pravidelne hýbať. Chodievam trikrát týždenne do posilňovne. Cvičím pod dohľadom trénera. Na jar by som chcel začať behávať. Opäť fotografujem. Blogujem. Zažívam znovu radosť a skúšam o tom otvorene písať. Som presvedčený, že popri smutných správach a hlúpych senzáciách sa okolo nás dejú aj dobré veci a žijú ľudia, ktorí pomáhajú druhým nájsť zmysel a radosť zo života.
