„Nie ste náhodouLucia?“, spýtal sa ma. Po mojej negatívnej odpovedi sa asi o tompotreboval uistiť a spýtal sa ešte raz. To som sa už, vraviac nie, zberalana odchod.
Pomaly som toranné stretnutie pustila z hlavy, človek si predsa môže niekoho na ulicipomýliť som svojím známym. No to som netušila, že to nie je posledný krát, čosme sa videli.
Neskôr som hostretla ešte viackrát, vždy ma zastavil s tou istou otázkou. Dokonca ajraz v autobuse, to už som mala srdce až v krku, už mi to nebolopríjemné. Keď som túto moju „story“ povedala niektorým mojim známym, dozvedelasom sa, že to isté sa stáva viacerým babám. Mladý chlap sa pýta na Luciu.
Frajer si madoberal, nech nabudúce pristúpim na jeho hru, nech poviem, že som Lucia. Možnoby mi len odovzdal nejakú zásielku s véééľkým pokladom...
Ja som všakrozmýšlala , či naozaj niekedy nejakú Luciu onen pán poznal, ak áno, prečo o ňu prišiel, akoju stratil, keď ju teraz tak urputne hľadá...Možno to bola jeho nešťastnáláska, ktorá ho pripravila o rozum...
Počkať, keďniekto príde o rozum, znamená to, že je blázon?
Pán Luckohľadačmožno vyzerá trošku zvláštne, no ako blázon nie. Príde mi, ako by si cestu dopráce krátil hľadaním svojej Lucie. Ako vlastne vyzerá blázon? A kde je táhranica bláznovstva?
Ľudia častopovažujú druhých za bláznov, za nenormálych zo smiešnych dôvodov. Niekto saoblečie viac výstredne, farebne, hneď je zvláštny. Niekto si kráčajúc po ulicinahlas vyspevuje, hneď je zvláštny. Ostatná väčšina to predsa tak nerobí, tedato nie je normálne.
Myslím, žev každom z nás je kúsok blázna,no vieme svoje bláznovstvo ovládať.
Prečo sa vraví:„Som do Teba blázon?“ Keď kvôli niekomustratíme hlavu, keď sa zamilujeme, stávame sa bláznami, ktorým je okolieukradnuté. Láska nás úplne pripraví o rozum( no dobre, možno nie úplne,nejaká tá štipka tam preda len ostaneJ), tak isto, ako nás o rozum môžepripraviť tisíc iných vecí.
Potom sú všakbláznovstvá, ktoré už nie sú tak dobre ovládatelné.
Ľudská psychikaje nevyspytateľná a myslím, že človek sa veľmi ľahko môže stať bláznom,ktorý svoje bláznovstvo nebude vedieť ovládať a bude odkázaný na pomoc.Myslíte si, že vám sa to stať nemôže? Myslím, že áno, myslím že svoju myseľneponáme natoľko, aby sme mohli povedať: Mne sa to nikdy nestane, ja sa nikdynezbláznim.
...A preto keďnabudúce stretnem svojho „blázna“ na Zochovej, usmejem sa naňho a budemlen dúfať, že svoju Luciu raz nájde.
A keď niektonabudúce pri pohľade na mňa skonštatuje: „Ty si blázon!“, tiež sa len pousmejema odpoviem: „Áno, aspoň taký malý určite som.“
