Potom, keď mi doň naprší,
umyjem si v ňom tvár,
a slnko mi ju zas blahosklonne vysuší
Keď už bude pražiť prespríliš,
zobákom si pritiahnem najbližší list,
ktorý medzi nás postavím,
a v jeho tieni zaspím bezstarostným spánkom.
Keď sa zobudím bude mesačná noc,
a ja sa pozriem minulosti hviezd do očí.
Vietor mi do hniezda priveje zopár semiačok,
tie zaženú moj hlad.
Tak posilnená vyšlem spevom svoju vďaku do tichej šírej krajiny,
a lesy odpovedia svojim šumom.
Mám všetko čo chcem, poviem si,
a bezstarostne sa usmejem,
keď sa zrazu ozve krik o pomoc.
To malé vtáčatko padá z vysokého stromu,
zatiaľ čo jeho rodičia preň niekde zháňajú potravu.
Strmhlav sa inštinktívne vrhám ho zachrániť v lete,
ale namiesto letu padám do hlbín s ním.
To moje krídla bez peria nemajú silu ma niesť vzduchom.
Spomeniem si na doby, keď som ešte vedela lietať,
a preklínam svoju bezstarostnosť.
Tú, ktorá mi ukradla krídla.
