Obyčajný večer bez telky

Pridlho sa zmráka k večeru,

A ja ešte nemám večeru.

Moje ruky venujú sa cestu,

Moje oči cez okno kontrolujú cestu.

Spomínam, ako som sa dnes skoro 3 metre do vzduchu vzniesla,

Keď som v práci úspešnú námietku proti hlúposti vzniesla.

V zrkadle sa prizerám svojmu odrazu,

Keď ty zvoníš odrazu.

Skokom lapím po kľúčoch v zámku,

Nech čo najskôr uvítam ťa vo svojom zámku.

Bežím ako o život ťa vyzdvihnúť,

Že som dnes krásna, nezabudneš vyzdvihnúť.

Som šťastná, že sme spolu a dvaja, že Ja som pre teba Ty a Ty si pre seba Ja.

Aspoň na chvíľočku splynieme v jednom slove ... aj keď sme odlišní dvaja.