reklama

Čokoláda

Premýšľam, kde sa to v tom našom najmladšom vzalo, ale má skrytý talent, ktorý sa uňho prejavuje už od malička.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Keď som jeho schopnosti skúmala, nemohla som sa ubrániť pocitu, že aj ja mám na tomto jeho stave svoj podiel. Už keď som ho čakala, tak som mávala neskutočnú chuť na sladké. Čokoláda bola na mojom jedálničku prioritou číslo jedna. Nespomínam si, že by som podobnou úchylkou trpela pri starších deťoch. Ale pri našom najmladšom som posledné mesiace tehotenstva prežila predovšetkým na melónoch a čokoláde.

Mám podozrenie, že táto úchylka potom radostne prebublala do neho a hlboko ovplyvnila jeho základné životné nastavenia. Keďže má starších súrodencov, nepodarilo sa mi pred ním zatajiť, že niečo také neuveriteľne fajné existuje. Dcéra svoj prvý cukrík dostala niekedy okolo dvoch rokov a hľadela naň s veľkým podozrením. Náš najmladší ho dostal tuším ešte nemal ani rok a neváhal ani chvíľu. Kým som stihla zareagovať, už ho mal v puse. Po chvíľočke sa mu objavil blažený výraz na tvári.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nastalo pre nás obdobie, ktoré sa asi nedá nazvať inak ako „kto z koho“. Na jednej strane bola dvanásťhlavá dračica (mamina, zriedkavejšie aj tatino – ale ten bol ešte nekompromisnejší), ktorá robí nášmu maškrtkofilovi samé prieky. Na druhej neohrozený hrdina, prototyp dieťaťa, ktoré by v pohode prežilo svoj život len na sladkostiach.

Dračica pravidelne schovávala maškrtky kade-tade na nedostupné miesta a keď niečo dostal od príbuzných, tak škaredo zazerala: To musíš jesť po troškách a nie zlupnúť to na jeden šup! Náš neohrozený hrdina vždy s radarom priam nevídaným-neslýchaným vedel vycítiť, kde sa aká fajnota v dome nachádza.Ak na ňu nedočiahol, tak sa aspoň pred dotyčné miesto postavil so smutným, ukrivdeným výrazom na tvári. S veľmi výrečnou túžbou v očiach hľadel smerom, kde sa predmet jeho záujmu nachádzal. Boli to veru sem-tam ťažké časy ;)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ešte aj teraz si so smiechom spomíname na jednu malú príhodu, keď bol škôlkar. Mali sme naplánovanú návštevu príbuzných na opačnom konci Slovenska. Vedela som, že skočíme aj za priateľkou. Ona začala s rozrastaním rodiny skôr ako ja a tiež mala byt plný detí. Prísť na návštevu s prázdnymi rukami, to akosi nešlo. Tak som sa nachystala dopredu. Nakúpila som čokolády a schovala ich v batožine tak, aby ich náš najmladší nenašiel.

Tesne pred odchodom, keď už boli všetky veci pripravené na chodbe a my sme ešte kontrolovali, či v byte neostalo niečo nedopatrením zapnuté (elektrika, plyn, voda) či pootvárané (okná), pribehol Jarko za mnou. V ruke držal farebné balíčky, ktoré mali ostať pred ním bezpečne ukryté: „Pre koho sú tieto čokolády?“

Diana Petruchová

Diana Petruchová

Bloger 
  • Počet článkov:  56
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem lúskanie hádaniek, ktoré mi nachystá život. Zoznam autorových rubrík:  Radosti naše rodičovskéŽena 21. storočiaAdam a EvaFantázie?Trinásta komnata

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu