Diana Petruchová
Kočíkovanie
Narodeniny nášho najmladšieho nečakane priniesli príjemné chvíľky, v ktorých som si pospomínala na všeličo, čím ma materstvo obohatilo.
Milujem lúskanie hádaniek, ktoré mi nachystá život. Zoznam autorových rubrík: Radosti naše rodičovské, Žena 21. storočia, Adam a Eva, Fantázie?, Trinásta komnata
Narodeniny nášho najmladšieho nečakane priniesli príjemné chvíľky, v ktorých som si pospomínala na všeličo, čím ma materstvo obohatilo.
Starosti okolo prvej stužkovej už máme úspešne za sebou. Začali sme hneď tým najťažším – dcérinou. Osobne sa mi totiž zdá, že príprava u chalana predstavuje predovšetkým primeraný oblek a topánky. Alebo si to len idealizujem? Veď uvidím, ešte bude príležitosť si to vyskúšať.
Niekedy sa o nášho prostredného bojím: „Chlapče, chlapče, nabral si si toho dosť na rohy.“ Môžem trošku pofrfľať, ponaťahovať ho, ale viacej s tým nemám v úmysle nič robiť. Sám sa rozhodol, že chce toto a ešte hentamto a čo ja viem čo ešte. Spomínam si na jednu situáciu, keď sa mu jeho snaha všetko stíhať skoro vypomstila (určite sa to nestalo naposledy ;-)).
Zuzka nemala ešte ani pätnásť, keď už žobronila, aby sme jej dovolili zúčastniť sa víkendovej stanovačky na Pánovej lúke.
Premýšľam, kde sa to v tom našom najmladšom vzalo, ale má skrytý talent, ktorý sa uňho prejavuje už od malička.
Pred istou dobou nás prenasledovala situácia, ako z filmu „Na Hromnice o hodinu více”. Znova a znova nás nútila riešiť ten istý problém. Niečo, čo sa dá zažiť len v prípade, ak máte tri deti a päťmiestne auto.
Že je život s adolescentom v podstate veľká sranda asi nemusím hovoriť žiadnemu rodičovi, ktorý to už preskákal. Nejde len o to, že to malé, milé, nežné sa zmení na vytiahnuté, papuľnaté a samostatné stvorenie. Navyše začne používať vlastnú hlavu, pričom v prvom rade ju, potvora jedna, otestováva na svojich rodičoch. To je normálka. Toto mi bolo jasné už keď som si ho niesla z pôrodnice: „Teraz si milučký zlatučký, uvidíme ako prežijeme tvoju pubertu.“
Naraz sa atmosféra v triede zmenila. Už som nebola súčasťou celku. Trieda ma zo svojho stredu vypudila. Najprv sa to prejavilo v dievčenskej časti, potom sa pridali aj chlapci. Nechápala som to. Chodila som do triedy tak, ako vždy – ja som bola stále tá istá. Tak prečo ma zrazu nechcú, prečo ma odmietajú?
Keď dcérenka dorástla do školopovinných rôčkov, pokladali sme za úplne normálne, že pribudnú aj návštevy hudobnej. So spevom nemala nikdy problémy, dokonca aj nejaké hudobné nadanie sa v rodine už vyskytlo. Navyše sa doma ešte našli husličky, spomienka na moje detské časy, tak ani výber nástroja nebol problém. No jasné, bude treba ju vláčiť na hudobnú, a určite aj tlačiť do cvičenia. Táto časť prischla mne. Sama si pamätám, že ani ja som sa v detskom veku k nástroju nehrnula s radosťou. K tomu pribudne ešte povinnosť časovo nás všetkých zladiť. Cvičenie na husle však prinieslo prvok, s ktorým som nerátala.
Ó mládež naša, tys' držiteľkou rána Som naozaj šťastná, že máme hneď troch zbojníkov, ktorých si môžeme naplno vychutnať. Niekedy sú zážitky veselé a príjemné, inokedy mi pripomenú knižky Stephena Kinga. Spomínam si na jednu situáciu, keď mi nebolo všetko jedno.
Možno ste si to už aj vy vyskúšali – výmenný pobyt s mládežníkmi z krajiny, kde rozprávajú rečou, ktorú sa učí vaša ratolesť. V našom prípade to je francúzština a my sme mali to potešenie privítať u nás na týždeň tínedžera z Niortu – „zo srdca atlantického oblúka“.
Ukecané dieťa je pre rodiča v istom ohľade výhrou. Aj ste v obraze, čo sa deje v jeho hlavičke (o všetko sa s radosťou podelí), aj sa s ním ľahšie dohodnete. Ale čo narobíte s partizánom, ktorý nepovie a nepovie?
Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou.
Vybavovanie – vec, ktorej sa v našom živote nedá vyhnúť. Prekonávanie nepríjemných pocitov, ktoré sú s tým spojené, je o to ťažšie, čím neskôr sa začíname v takejto zručnosti zdokonaľovať. Z malého kamienka sa stane balvan, ktorý vlečieme pred sebou. Naopak keď sa začne oťukávať dieťa v primerane náročnej (tréningovej) situácii, získa skúsenosť, o ktorú sa potom oprie v budúcnosti.
Najstarší súrodenci nesú ako zástavu všetky tajné aj menej tajné, či nenaplnené túžby svojich rodičov – ideálni kandidáti na perfekcionistov. Strední sú pre zmenu tí, ktorí sa akosi nezmestia na rodinné fotky a majú vrodený talent na urovnávanie konfliktov. No a tí najmladší dokážu v rodine preplávať aj cez tie najkomplikovanejšie situácie s nádherným úsmevom a dotlačiť ich k plneniu si povinností je celkom fuška.