Dcéra mala osem rokov. Bolkoniec školského roka, čas odovzdávania vysvedčení.K tomu patrí aj klasické odovzdanie kvetov paniučiteľke. Na „základke“ to nebol žiaden problém.Nebola jediná, minimálne polovica triedy, ak nie celá,nabehla do školy s veľkým „pugétom“.
Lenže ona chodila aj na hudobnúa tanečnú. To už bolo trochu ťažšie. Žiadna „masovápsychóza“ odovzdávania ako súčasť davu. Tamsa chodilo pekne po jednom, ako to komu vyšlo. Navyše sme bolirozhodnutí, že už ďalší rok nebude chodiť natanečnú - nejako sme si toho nabrali „na rohy“ priveľaa nestíhala. Tá kytička sa veľmi hodila akopoďakovanie za dva roky strávené pred tanečnýmzrkadlom.
Boli sme dohodnuté, že kvietkyodovzdá ona. Pokúšala sa tomu síce vyhnúť,ale mne sa to zdala byť situácia vhodná na nácvik.Uzavreli sme to s tým, že ja pôjdem s ňou,ale kvietky, poďakovanie aj oznam, že už končí, sújej úlohou. Nacvičili sme aj vetičky, ktoré povie.
Pani učiteľka, ktorá ichviedla celý rok, v posledný deň chýbala.Vysvedčenia odovzdávala iná - Zuzka ju nepoznala.Bezradne sa otočila vo dverách - mamina, čo teraz -spýtavý pohľad. No nič, Zuzi, vysvedčenie si trebaprevziať. Dáš kvietky tejto pani učiteľke a môžešju poprosiť, nech ich odovzdá tej tvojej.
Zháčila sa. Toto už bolo niečonové, na to nebola pripravená. Pomaly sa sunula okoloveľkých zrkadiel, prešľapovala z nohy na nohu. Malisme šťastie. Pani učiteľka bola milá - takýmaterský typ. S úsmevom na tvári čakala,až sa k nej dcéra došmatle.
„Prišla si si po vysvedčenie? A akosa voláš?“ žmurkla na mňa, keď videla, že stojímvo dverách.
Zuzka, oči upreté na dlážku,povedala svoje meno, ročník. Kvety schované za chrbtom- asi zvažovala, ako sa ich zbaviť. Pomaly ich začala ťahaťspoza chrbta.
„Ty si doniesla kvety pre vašu paniučiteľku? Mám jej ich odovzdať?“
Hlava sklonená. Prikývnutie.
„Dobre, ja jej ich dáma poviem jej, že sú od teba. Teraz budeš mať dvamesiace voľna. Tešíš sa?“
Zase pokývanie hlavou. Bolojasné, že z mojej dcéry nevypadne ani slovíčko.
„Tak ti prajem pekné prázdninya v septembri sa uvidíme.“ No Zuzka akosinezvládla povedať, že v septembri sem už nepríde.
Otočila sa a utekala, akoby jejza pätami horelo ...
