Ešte v časoch nášhospoločného „randenia“ sa stávalo, že sa môjmilý akosi pozabudol pri Sinclairi, alebo Atari. Príležitosťposedieť si pri týchto zariadeniach, keď právoplatnímajitelia ich na chvíľu „hodili do pľacu”, bolaprisilná. Alibisticky sa pokúsil zasvätiť aj mňado tajov hrania na počítači. Možno dúfal, že potomuž nebudem tak zazerať, keď sa „trošku” omešká. Akoúplný novic som si teda aj ja sadla a pokúšalasa vyvolať v sebe to nadšenie pre šťukanie do štyroch šípoks cieľom prinútiť nejakú tu figúrku k akcii -ale nič. Moje vnútro akosi nezarezonovalo na tejto vlnovejdĺžke – žiadne blízke stretnutie tretieho druhu.
Môžete trikrát hádať,čo bolo jednou z prvých vecí do domácnosti(bavíme sa o rokoch 80-tych) - 8-bitový počítačSharp. Spomienky na počiatky nášho spoločnéhospolunažívania sú spojené s jednou rozkošnouhrou, Flappy, ku ktorej sme vždy posadili naše návštevy atak namiesto obdivovania čerstvého prírastka skončili(aj reprezentantky nežnejšej časti) pri ... počítači.
Zblbol tým celú rodinu.Ostala som v totálnom oslabení so svojimi neznalosťamiz IT prostredia. Utiekli mi aj všetky naše deti. Aj keď nietdivu pri takej výchove - dcéra minulý rokpotrebovala fotku z raného detstva. Vybrala si takú,kde sedí, ešte jej nohy ovísajú zo stoličky(mala asi rok), a „mastí“ do klávesnice PC spohľadom upretým na monitor.
Ale ešte som to nevzdala. Keď ničiné aspoň mám snahu zorientovať sa v terminológii.Nech viem, o čom sa ostatní členovia rodiny bavia. A to jeteda poriadna kopa nových slov: operačnýsystém, kompilátor, prehliadač, základnádoska, CD ROM, asembler, Windows,Linux, Pascal, Python, C++, bity a bajty … Sakriš, ako sa snimi vyrovnať? No čo, skúsime takto: kompilátor mániečo s programovaním - šup kolónka programovanie, CDROM - to už je tuším niečo priamo z počítača -nový „chlievik“ a tak ďalej. Mám aspoň približnúpredstavu, že tu máme tri operačné systémy(pre obyčajných smrteľníkov), ktorýchpoužívatelia sa zväčša hádajú, ktorýje lepší. Už viem, čo z toho sú programy – lenpoužívať ich, no to už by som tu tak veselo nepísala.Našťastie „ja na to mám lidi“. Aj tie bity aj bajty somsnáď zvládla už kedysi dávno. Ale fungovaťlen cez nuly a jednotky – ešteže normálne používamedesiatkovú sústavu.
Postupne zatrieďujem, nenápadnesa informujem, kam ktoré slovíčko zaradiť. Niekedydostanem obšírnu informáciu, v ktorej sa idem utopiť,inokedy len veľmi minimalistické vysvetlenie. No čo už,niekam si to šupnem, prinajhoršom presuniem z jednéhošuplíka do iného, ak sa dozviem, že to mámzaradené nesprávne.
Asi mám šťastie, že mojezoznámenie sa s výpočtovou technikou bolo cezživotného partnera. Elektronika sa stala prirodzenou súčasťounášho života. Akurátja osobne nepatrím k tým, ktorí obsluhu takýchtozariadení zvládajú ľavou zadnou. Ešteže mámv dome záchrancov, ktorí ma z krízovej situáciedokážu vytiahnuť. Kvôli manželovi nedokážemna tieto čertovské vynálezy úplne zanevrieť,keď sa potvory chovajú inak, ako som predpokladala. Sújeho srdcovou záležitosťou, preto chuť vyhodiť sem-tamniečo z okna vyprchá akosi rýchlejšie.
Naopak môjmuž spoznal reprezentanta silnej skupiny ľudí, ktoríjednoducho nemajú „technické bunky“. Vysvetliťčokoľvek odborné takémuto exempláru je potomporiadnou skúškou aj trpezlivosti aj znalostí. Veďmusí klesnúť na moju úroveň. Teraz už to štveviacej mňa ako jeho, keď pri počítači spanikárim anapácham škody. Na oplátku ho niekedy pri čítaníodborných časopisov prekvapím postrehom okorenenýmženským – intuitívnym videním. Keďže somtotálny laik, nemám problém pospájať siveci dokopy tak, ako by to jeho nikdy nenapadlo. Zdá sa, žena spolužití: technický antitalent + odborníkmôže pri správnom spojení získať každástrana.
