Slová Erikovi rezonovali v ušiach ešte vo výťahu. Sám bol prekvapený, ako spontánne mu vyleteli z úst pri rozlúčke. K pravidelnému cmuknutiu kamošovej manželke na líce a zamávaniu jeho prvorodenému od dverí sa pridala aj práve vyslovená veta.
„V pohode, kedykoľvek si nájdeš čas,“ usmiala sa domáca pani.
V poslednej dobe nemal problém zariadiť si veci tak, aby sa zatočil na známu adresu. Fakt sa tam cítil dobre. Jeho kamoš ešte zo strednej sa prvý ponáhľal do chomúta. Erik so záujmom sledoval, čo s ním nový stav urobil. Zmenil sa. Chalan, ktorý predtým neisto plával životom, sa stal zodpovedným otcom rodiny.
Poznali sa už dlho. Miro doteraz nad všetkým dlho rozmýšľal, ale nie a nie sa k čomusi vykývať. Zrazu bum-bác, a je z neho ženáč! Erik si najprv hovoril: „Klofla si ho, potvora jedna! Určite to bola ona, kto rozhodol za nich oboch“. Bol zvedavý, ako dlho spolu vydržia. Čím dlhšie ich však sledoval ako dvojicu, tým viacej mal pocit, že Miro nemal až taký hlúpy nápad. Jeho žena nebola pijavica, ako si o nej myslel na začiatku. Hodili sa k sebe.
A malý je neskutočne zlatý! Kto by bol povedal, že malý drobec v ňom dokáže vyvolať takú silnú citovú odozvu? Zo začiatku sa neznámeho uja bál, ale teraz už sú veľkí kamaráti. S nádherným úsmevom sa k nemu rozbehol hneď, ako ho zbadal vo dverách. Ešte trochu neistý pri chôdzi, ale plný nadšenia, že vidí známu tvár. Koľko dôvery v tom pohybe bolo! Erik chytil drobca a vyhodil vysokodo vzduchu. Malý sa šťastne smial.
Čo to bolo v ich malom bytíku, že sa tam rád zastavil vždy, keď zavítal do tých končín? Určite to nebolo v zariadení. Nábytok si mladá rodinka pozháňala ako prišlo. Bolo vidieť, že je z druhej ruky. Muselo to byť v atmosfére, ktorá v ich byte vládla. V strede bolo dieťa a okolo neho krúžili obaja rodičia. Boli mierne vyplašení z rodičovstva, ale odhodlaní zvládnuť ho čo najlepšie. Videl na nich, ako si naplno vychutnávajú všetko, čo im nová životná úloha priniesla.
Zvláštny súzvuk, čo medzi nimi vládol sa mu páčil. Veľmi!
„Raz aj ja budem mať partnerku a urobím všetko, aby sme spolu vytvorili niečo podobné. Naše dieťa ma takto bude vítať, keď prídem domov!“ prebehlo mu hlavou po ceste k autu.
