Blbé bankové tabuľky! Šľak ich traf aj s pravidlami! Sklamanie z takéhoto rozhodnutia jednoducho nedokázala potlačiť. Jasnačka, že môj príjem nie je bohviečo, ale určite viem, že by som splátky uhrádzala pravidelne. Do šľaka, veď by mali ako záruku aj nový byt!
Fajn, takže tadiaľto cesta nevedie. Škoda, vyzerala najschodnejšie … Ďalšia možnosť je požičať si peniaze od niekoho známeho. Nepríjemné! Márnosť, nenadarmo sa hovorí: „Ak chceš stratiť priateľa, požičaj mu peniaze.“ To je ale hnusné! Lenže čo teraz, keď normálne možnosti zlyhali? Ostáva mi ešte niečo iné?
Hej, databáza jej známych síce nie je malá, ale jedným zo základných kritérií terajšieho výberu je solventnosť. Z tejto kategórie zase až tak veľa priateľov nemá.
Do úvahy vlastne prichádzajú len dvaja: Tomáš alebo Adam. S Adamom by bola určite ľahšia reč. Je do mňa úplne zbláznený, ale toto je predsa len dosť vysoká čiastka. Ktovie, či by mohol naškrabať až toľkoto? Zato u Tomáša sa nedostatku peňazí určite báť nemusím. Nikdy netajil to, že mu peniaze nerobia žiadny problém.
Tomáš, to teda bude fuška. Tomáš je úplne iná kapitola v jej živote. Majiteľom firmy sa nestal len tak. Je to živel. Nikdy pri ňom nevedela, na čom je. Len tušila, aj keď istotu nemala, že má pre ňu slabosť. Medzi nimi dvomi síce iskra preskočila, ale Tomáš neprekročil hranicu priateľstva. Aj ju to dráždilo, lebo nevedela prečo. Nebol ženatý, ale ženskej spoločnosti sa nevyhýbal. Sama počas ich priateľstva spoznala zopár dievčat, ktoré preleteli jeho životom a potom sa kdesi stratili. Nechcela dopadnúť podobne, a tak sa vo veci ďalšieho zblíženia príliš neangažovala.
Vytvorili akúsi zvláštnu symbiózu, ktorá sa mohla kedykoľvek zmeniť na niečo oveľa hlbšie. Museli už len počkať na správny okamih. Samozrejme mohli preplávať povedľa seba bez toho, že by k niečomu takému vôbec niekedy došlo.
Požičať si od Tomáša peniaze – do šľaka! V podstate hrozí, že tým skončí náš vzťah. Hm, ale na výber veľmi nemám. Buď to, alebo sa môžem rovno rozlúčiť s myšlienkou na lepšie bývanie. Asi to risknem. V prípade, že Tomáša presvedčím, môžem zabiť dve muchy jednou ranou. Možno sa konečne vykýva a posunie náš vzťah vpred. Potom ani to bývanie nebude problém.
Ďalšia možnosť je, že sa naštve a budú v čudu aj peniaze, aj Tomáš. Ale aspoň ma už nebude dráždiť alternatíva, že my dvaja sa niekedy dáme dokopy.
Ešte sa mi môže stať, že mi peniaze požičia, a ja mu ich nedokážem splácať. Je to síce absurdná myšlienka, ale človek nikdy nevie. Nad touto možnosťou však budem uvažovať, až keď nastane. Stojí ten byt vôbec za to? Nové bývanie versus priateľstvo s Tomášom. Ja to risknem. To bývaníčko za to stojí. Som si tým istá!
Ako to ale s tým dravcom zariadiť? Na neho nemôžem len tak jednoducho: „Tomáško, kamarát, tak dlho sa poznáme, helfni mi.“ Sa mi tak akurát vysmeje. Na neho treba ísť pekne pomaličky. Treba mu dať pocítiť, že je pánom situácie, a že mi robí láskavosť. A, samozrejme, že je to jeho nápad.Sakriš, ako to zabezpečiť? Už sme sa štvrť roka nevideli. A ja teraz nemôžem čakať, kedy na seba náhodou narazíme. Ten bytík nepočká. Už to mám – divadlo! Vierka mi pred pár dňami ponúkala lístky na nový muzikál. To bude jednoducho skvelé. Geniálne! Tomáš muzikály miluje. Takže najprv zistím, či Vierka ešte má tie lístky a potom to už na Tomáša nejako navlečiem.
„Tomáš, chrobáčik, ako žiješ?“ nasadila Eva do hlasu čo najmilší tón. Lístky od Vierky mala bezpečne uložené v sekretári a mohlo už dôjsť k priamej realizácii jej plánu „Ako uloviť svojho galantného záchrancu v núdzi.“
„Eva, páni, teba som už dávno nepočul,“ radostný tón Tomášovho hlasu Evu potešil. „Ako žijem? Ale dá sa. Nestalo sa niečo?“
„Nie, nie neboj sa, nič hrozné. Len taká malá nepríjemnosť. S Vierkou sme zohnali lístky na muzikál, ale bohužiaľ včera dostala vysoké horúčky a nemôže ísť. Tak zháňam garde a spomenula som si na teba. Muzikály ti tuším neboli ľahostajné. Toto je nový kus - „Hviezdy“ - možno si o ňom už počul, Zdá sa, že je dobrý - zatiaľ som naň počula len samé chvály. Dúfam, že si to ešte nevidel. Tak čo, nemáš chuť odprevadiť starú kamošku?“
„Hviezdy som fakt ešte nevidel. Zachytil som, že bola premiéra. Znie to lákavo. Evi, na kedy máš tie lístky?“
„Na štvrtok o ôsmej. Budeš moja záchrana, ak pôjdeš so mnou. Veľmi som sa naň tešila. Keby som si to mohla vychutnať so znalcom, bol by to pre mňa bonus. Aspoň by sme ho mohli po predstavení ešte rozobrať.“
„Vo štvrtok hovoríš? Čosi už mám … Vieš čo? Skúsim to presunúť a zajtra ti zavolám, či budem voľný. Som rád, že si sa ozvala. Práve mám fofry, tak už musím končiť. Niečo vymyslím a ozvem sa ti. Maj sa krásne.“
Teraz už to nemám v moci. Buď sa chytí, alebo mi nezostane nič iné, len preskúmať Adamovu finančnú situáciu.
Deň prebiehal veľmi pomaly. Ani mi nepovedal, či zavolá doobeda, alebo poobede, pomyslela si Eva. Celý deň bola ako na tŕňoch. Chvíľami mala pocit, že v živote nemala hlúpejší nápad, ako obrátiť sa na Tomáša. Potom zase myšlienka: Nemám na výber, buď spracujem Tomáša, alebo adieu bytík. Aj na robotu sa dosť ťažko sústreďovala. Jej podvedomie bolo nasmerované k telefónu a tomu ako jej pokus o stretnutie dopadne.
Konečne zavolal: „Evička, miláčik, tak so mnou môžeš počítať. Po divadle skočíme do nejakého Carltonu a podrobne mi porozprávaš, ako si prežila posledné mesiace. Už sa teším. Vyzdvihnem ťa o pol ôsmej. Zatiaľ sa maj.“
Tak, prvá fáza je úspešne za mnou. Teraz príde to najťažšie. Musím si dôkladne premyslieť, ako ho spracujem. Začnem oblečením. Čo sa Tomášovi páči? Viem, že má rád dievčenskú štíhlosť, vlasy vyčesané dohora …
Prehŕňala sa v šatníku a hľadala tú najvhodnejšiu kombináciu. Po starostlivom zvažovaní a rozhodovaní sa medzi tromi možnosťami usúdila, že večerná róba s jednoduchým, ale veľmi efektným strihom je to pravé. Najdôležitejší na nich bol dlhý výstrih, ktorý zvodne odhaľoval jej štíhle nohy. Kaderníčku aj vizážistku už mala objednanú. Celé poobedie pred predstavením mala vyhradené len na tento účel. Sadla si do kresla a začala špekulovať, o čom sa bude s Tomášom rozprávať.
Ideálne bude, ak spomeniem lyžovačku. Ktovie, či sa odvtedy stretol s Ferom? Možno mu budem môcť porozprávať, čo má Fero nové. Už len ako zaviesť reč na moje finančné suchoty? No, nieže by som žila v núdzi, ale na vlastný byt v hlavnom meste moje finančné zdroje nestačia.
Už to mám, môžem začať o Julke. Ako sa jej ťažko žije, ako to nezvláda. Život osamelej matky aj s malým Jožkom je náročný. Normálne na nej vidieť, ako funguje na hranici svojich možností. Jožka má Tomáš rád, možno sa chytí. To je super nápad. Potom jemne naznačiť, že mám v úmysle im pomáhať, len to chce väčšie a hlavne vlastné priestory. Mohla by som si Jožka brávať sem-tam na víkendy. Urobila by som mu kútik u seba. To je úplne super nápad. Toto by ho mohlo zobrať. Vlastne to vôbec nie je zlý nápad. Ak mi pomôže, tak to môžem aj robiť. Julka naozaj potrebuje pomôcť. Vlastne ani klamať nebudem. Jožko je zlatý chlapček. Takže už to len správne psychologicky podfarbiť. Veď nás obe pozná. Viem, že Julku rešpektuje a má svojím spôsobom aj rád.
Večer bol skvelý. Atmosféra divadla len podfarbila Evinu snahu byť femme fatale. Tomáš bol ako nežný kocúrik. Predstavenie bolo namiešané presne tak, aby vytvorilo pocit radosti z pekných spoločne prežitých chvíľ. Ideálna scéna na dôverný rozhovor. V Carltone dialóg prebiehal podľa Eviných predstáv. Keď pospomínali všetkých spoločných známych a aj udalosti okolo, mohla Eva zatočiť rozhovor k osudovej téme.
Srdce sa jej rozbúchalo trochu silnejšie. Potlačila príznaky trémy a s milým, trochu smutným úsmevom začala rozprávať o svojej sestre Julke. O tom, ako je to pre ňu stále náročnejšie zvládať osud osamelého rodiča. Aký je Jožko skvelý chlapček. Aký je bystrý, rýchlo chápe a už sa veľmi teší do školy.
Tomáš zvážnel: „Nevedel som, že má Julka také problémy. Jožko je naozaj super chalan. Čo povieš, autíčko na diaľkové ovládanie by mu urobilo radosť?“
„Žartuješ? Odkiaľ vieš, že po takom túži?“ vyvalila na neho Eva oči.
„Som chlap. Ešte si pamätám, na detské roky,“ zasmial sa Tomáš.
„Si zlatý, že im chceš pomôcť,“ zažmurkala Eva na neho. „Tiež nad tým stále rozmýšľam. Vidím, že Julka melie z posledného. Už ma napadlo, že by nebolo od veci brať si Jožka aspoň na víkend k sebe, nech si trochu oddýchne. Ale u mňa to nejde. V tom malom krcálku mu skôr hrozí nejaký úraz, to by som Julke veľmi nepomohla.“
Obaja na chvíľu stíchli. Eva zbierala odvahu ako zatočiť reč k novému bývaniu. Tomáš sa v myšlienkach preniesol do vlastného detstva a porovnával to, čo zažil, s tým, čo práve počul.
„Vieš, jedno riešenie by sa mi tu ponúkalo. Znie to bláznivo, ale mám šancu zohnať si vlastný byt v centre. Je to super ponuka. Len je bohužiaľ trochu nad moje finančné možnosti.“
Eva zmĺkla a s napätím čakala, kam sa debata pohne. Tomáš sa zamyslel a hodnú chvíľu nič nehovoril.
„Trošku nerozumiem, čo by tvoje bývanie riešilo? … Jáj, počkaj, už viem – keby si mala väčší a hlavne vlastný byt, tak by si si mohla brávať Jožka k sebe. Správne?“ spýtavo sa k nej otočil.
„Presne tak,“ súhlasne prikývla Eva. „Ten byt je jednoducho ideálny. Do roboty to mám len na skok. Miestnosti aj ich rozmiestenie sú presne podľa mojich predstáv. Aj cena vychádza vcelku prijateľná. Ten byt jednoducho nemá chybu. Tú mám len ja. Chýbajú mi ešte nejaké peniaze.“
„Hypotéka ti nepomôže?“
„Nemám šancu. Skúšala som to, ale nezmestím sa do tabuliek. Nie som pre nich bezpečná investícia. Druhému ťažko vysvetlíš, že kvôli tomu bytu obmedzím ostatné položky. Navyše mám v dohľadnom čase sľúbené povýšenie a s ním aj finančné prilepšenie. Lenže ja nemôžem čakať - ten byt je voľný teraz. O dva-tri mesiace mi už hypotéka bude nanič. Som z toho zúfalá.“
„Máš to ťažké, Evi. Len nie že sa upíšeš nejakému príštipkárovi vydieračskému. To ti je veľmi nebezpečné. Prídeš aj o posledné gate.“
„Čo som sprostá?“ Eva sa skoro urazila. „To ma tak málo poznáš? Klamala by som, že som nerozmýšľala nad tým, aké mám možnosti. Všeličo mi preletelo hlavou. Samozrejme, že som si spomenula aj na teba. Povedala som si, že mi možno poradíš, ako by som to mohla vyriešiť. Vieš, že ťa vnímam v svojom živote ako skalu, o ktorú sa môžem oprieť? Si taký šikovný. Na čo siahneš, všetko ti vyjde. Človek by ti normálne závidel. Verím tomu, že keby si so mnou zašiel do tej banky, tak aj ten úver by som dostala. Všetci tancujú, ako ty pískaš. Toto na tebe obdivujem - tvoje organizačné a vodcovské schopnosti,“ podporila Eva svoje chválospevy zvodným úsmevom.
Tomáš nasadil kamenný výraz a ona nedokázala odhadnúť, ako si jej slová vysvetlil. Pre istotu stíchla. Nastalo medzi nimi trochu trápne ticho.
„Porozmýšľam o tom,“ Tomáš sa postavil. „Ospravedlníš ma na chvíľu?“
Len prikývla s čudným pocitom v žalúdku. Prešlo päť minút. Desať. Tomáš sa stále nevracal.
Čo mu prišlo zle? Eva sa o neho začala obávať.
„Madam, pán Horňák vám posiela tento odkaz,“ čašník jej podával papierik položený na podnose.
Zlý pocit v nej ešte viacej zosilnel. S trasúcimi sa rukami otvorila papierik: „Ďakujem za príjemný večer. Odporúčam Ti pohľadať si lepšiu píšťalku. Tomáš“
Vyvalila na to oči: Čo to trepe, akú píšťalku? Pochopila, že jej plán nevyšiel, ale absolútne nechápala, na čom vlastne stroskotal. Ten odkaz jej nikam nepasoval. O čom to vlastne písal?
„Budete si ešte niečo želať?“ vyrušil ju hlas čašníka z úvah.
Ježiši, on odišiel bez platenia? Tak ešte aj toto! Nielenže nebude byt, ale navyše musím zacvakať drahú večeru! Dnešný večer je totálne fiasko.
Myšlienky jej splašene lietali hlavou: od hrôzy z veľkej finančnej položky nielen za byt, ale aj za dnešný večer, až po ten nezmyselný odkaz, ktorý dostala. Taký zlý pocit už dávno nemala.
Píšťalka … už viem, čo tým myslel! Teda to je ale nafúkaný panák, skoro sa rozosmiala, keď pochopila na čom dnešný večer skrachoval. Tak ja ho chválim a on sa takto oduje. Ja som tým predsa nemyslela nič zlé! Teda Tomino, s tebou človek musí zaobchádzať ako s maľovaným vajcom. Ani ma len nenapadlo, že takáto kravina ťa naštve. Sakra chlape, ty si ale ježatý!
Tvojej rady sa samozrejme budem držať. Adam to istí. Ale čo s tebou, ty darebák? Takto ma nechať v reštaurácii s drahým účtom na krku. Ty sa nezdáš! Si tuším jediný chlap, ktorého nikdy nepochopím.
