„Tak sa na to pozrieme, čo sa nám to tu porobilo. Nebojtesa, určite to dáme do poriadku."
Silnejšia polovica ľudstva nás, slabšie, krehkejšiea hlavne technicky menej zdatné stvorenia presvedčila o tom,ako nám počítače uľahčia prácu. A onoto všetko určite aj funguje, ale len do tej doby, kým sav tých potvorských „mašinkách" niečonepobabre.
„Milé dámy, prajem vám pekný deňa teším sa do skorého videnia," s týmitoslovami opúšťal naše výsostne babsképrostredie ON, NÁŠHO SRDCA ŠAMPIÓN - alebo aspoňzáchranca našich údajov.
Nuž, časy sa zmenili a zmenil sa aj spôsob, akýmnám vy muži môžete dokazovať svoju „mužnosť".Namiesto meča a brnenia stačí, ak budete vybavenítými správnymi vedomosťami z oblasti výpočtovejtechniky a s nonšalantnou ľahkosťou nám budetezachraňovať všetky tie prepotrebné údaje ktorésme tam tak prácne napchali a teraz sa nám,potvorky, kdesi schovali a my nie a nie sa po ne vlastnýmúsilím dostať. A my vás za to budemeobdivovať a vážiť si a poniektorých možnoaj milovať.
Moja švagrinka používa veľmi peknú frázu, keďjej začnú takíto „machri" čosi vysvetľovať:„Počkaj, počkaj! Čo nevidíš? Ja som blondínka..."
Ja svojmu 16-ročnému linuxáckemu maniakovi už lenbezradne: „Mám sa ísť prefarbiť?" Potom vie, žeso mnou už len pekne pomaličky a veeeľmi opatrne - akos blondínkou.
Ale pozor, dorastá nám tu nová generácia.Existujú aj dievčatá, pre ktoré už počítača veci okolo neho nie sú španielskou dedinou. Tak akoEva z nasledujúcej situácie:
„Už viem, čo sa stalo. Asi je nás priveľa pripojenýchna sieti, takže to musíte zajtra ráno, keď tu budevoľnejšie, presypať z céčka na déčkoa doladiť si databázu."
Tak táto veta mňa aj kolegyňu Milku dostala tak trochu dokolien. Obe štyridsiatničky, obe sme sa s počítačomdokázali porozprávať len na isté presnevymedzené témy. Presýpanie z jednéhodisku na druhý k nim nepatrilo. Väčšinu neznámychúkonov sme zvládali len vďaka papierikom s presným„receptom". Uf, len sme na seba bezradne pozerali - zajtra budeveselo. Ani moje rokmi overené „priateľ (manžel) natelefóne" nemalo v tejto situácii šancu naúspech.
Ráno som si s odvážnym odfúknutímofiny z čela sadla k mašinke, že teda idem pravdepodobnetotálne rozbabrať aj tie veci, ktoré tam ešte ako-takfungujú, a čuduj sa svete: všetko bolo tak, ako mábyť! Nič nebolo treba nikam presýpať a údaje siv databáze radostne hoveli tam, kde mali. Na mojezačudované pohľady mi Milka radostne oznámila:
„Ferko včera vysával a vytiahol sieťovýkábel. Ešteže tu máme Evku - tá si to hneďvšimla a strčila ho naspať."
