Osobne obdivujem každú príslušníčku nežnejšieho pohlavia, ktorá sa rozhodne vstúpiť na pôdu politiky. Podľa mňa to pripomína Danielov vstup medzi levov. Povedzme, že ju niekedy nad ránom prepadla myšlienka ako zachrániť svet a zistila, že najpriechodnejšia cesta je presadiť ju práve cez politiku … Trochu ilúzií o motivácii si snáď ponechať môžem?
Aká by vlastne mala byť? Určite by mala byť šarmantná, najlepšie niečo také milé ako nedávna francúzska prezidentská kandidátka. Distingvovaná, pripravená vždy uhladene a odborne komunikovať na akúkoľvek tému. Rozhodne by mala byť silnou osobnosťou. Viete, nech má niečo spoločné s Margaret Thatcherovou či Hillary Clintonovou – veď načo sa obzerať po menej výrazných vzoroch?
No dobre, možno som to trochu prehnala, veď Slovensko je malá krajina. Určite bude stačiť, ak bude mix týchto vlastností trochu zriedený (ups, alebo zhustený? :o). Nejaké „osobnosti“ sa nám už za krátke trvanie našej republiky cez politiku premleli - nedalo by sa vybrať z tejto vzorky?
Prvá výrazná žena, na ktorú si spomínam, je pani Keltošová. Ach jaj, a máme tu problém číslo jedna – voľba politického krytia. To asi bude jedno z najdôležitejších kritérií. Lebo či sa mi to páči alebo nie, ako môžem súhlasiť s niekým na ľudskej úrovni, ak sa tá „potvora“ rozhodne hájiť farby protistrany? Spomínam si, že v jej prípade presne toto bol môj najväčší problém. Jej prestup do strany, kde najsilnejšou voličskou základňou boli milovníci dáždnikov, bol svojho času pre mňa neriešiteľný rébus.
Ale jedno sa jej jednoducho uprieť nedá. Mala „gule“. Na ženu to bolo až neuveriteľné. V čase, keď ľudia okolo charizmatického vodcu boli takí nejakí jednofarební, ona bola jednou z mála, ktorá dokázala vyjadrovať svoje názory priamočiaro a nebojácne. Pritom nie vždy boli v súlade s líniou strany.
Poďme trošičku ďalej – naša prvá ženská kandidátka na prezidenta – pani Vášáryová. Dúfam, že sa nebudeme hádať o tom, že je to šarmantná žena s dôstojným vystupovaním. Ja viem, určite nesadne do vkusu každému, ale ako zástupkyňa krásnych slovenských žien (teda aspoň si tu v našej malebnej krajinôčke masírujeme ego týmto presvedčením ;)) môže byť, nie? Pokiaľ som to správne pochopila, tak jej Waterloom bola herecká minulosť a samozrejme osudové vystúpenie v predvolebnej talk show. Áno, v tej relácii pohorela na celej čiare.
Pri spomienke na túto časť našej histórie mi to aj tak nedá. Aké vlastne chceme mať ženské zastúpenie v politike? Majú to byť silné a zapálené bojovníčky, ktoré prijmú mužské pravidlá hry a ups, tuším tú ženskú krehkosť, citlivosť a dar vidieť aj pod pokrievku kdesi v zápale boja stratia? Alebo to majú byť jemnučké citlivé stvorenia, na ktoré stačí len krivo pozrieť a ony sa hneď utiahnu do kúta a odtiaľ už budú len v súlade s rozhodnutiami ostatných hlasovať podľa požiadaviek politbyra? Alebo to budú ženy, ktoré sú jednoducho originálne? Majú svoj názor na vec, svoj temperament - niektoré väčší, iné sa viacej krotia. Navyše ako správne ženy majú v talóne o kúštik viacej emócií.
Veru, veru, emócie sú našou zbraňou ale aj slabosťou. Muži vedia, že niekedy stačí práve na túto strunu pritlačiť a my nevydržíme. Presne niečo také sa podľa mňa stalo v opisovanej relácii. Mňa ako ženu vtedy tá relácia hlboko pobúrila. Osobne som dovtedy nevychutnávala herecké kreácie pani Vášáryovej, neoslovila ma. Vtedy, keď som pozerala talk show, tak mi bola prvýkrát sympatická. Neudržala emócie na uzde a ten večer v podstate rozhodol o osude jej kandidatúry.
Tak sa mi zdá, že za zmienku ešte stoja dve kandidátky, ktoré sú originálne a do histórie slovenskej politiky už vtlačili kúštik svojej pečate. Aj keď ešte predtým by som sa mala zmieniť o inej tiež originálnej – pani Belousovovej. Ups, z môjho uhla pohľadu je nádhernou ukážkou, kam sa dá ľudsky dostať, ak mužské pravidlá hry žena úplne akceptuje a totálne sa im prispôsobí. Úprimne sa priznávam, že táto cesta mi vôbec „nereže“.
Ako prvú originálnu političku uvádzam pani Martinákovú. Aj rozmýšľam - môžem ju opísať? Neporuším tým náhodou kódex, keďže pred voľbami sa na krátku chvíľu pokúsila použiť aj blogovú formu prezentácie? ;) Tak len rýchlo, stručne a pokiaľ možno jasne. Môj súkromný pocit bol, že si ju kolegovia novinári dosť chránili a v počiatkoch jej politickej kariéry mala na ženu nečakané výhody. Lebo kým jej predchodkyne od novinárov dostávali riadne do tela, na pani Zuzanu prišla spŕška až oveľa neskôr. Určite jedným z dôvodov, prečo sa tak dialo, bolo, že sa na začiatku rozhodla pre správne politické tričko. Túto výhodu potom v ďalšej etape stratila.
Ako druhú predkladám na zváženie pani Flašíkovú-Beňovú. Viete, ja osobne u nej obdivujem, ako zvláda mediálny tlak, ktorý ju sprevádza už od začiatku jej vstupu do politiky. Má temperament, je charizmatická, obkecať vie naozaj čokoľvek a razancia jej prejavu je jednoducho na ženu neobvyklá. Ale mne je na nej najsympatickejšie to, že vidím, ako ľudsky rastie. Jej vyjadrenia sú stále uhladenejšie, a pritom stále trefnejšie. Bonmoty už musia novinári dosť hľadať. Myslím, že už sa im skončili staré dobré časy, keď sa mohli oháňať jej výrokmi a v prekrútenej podobe ich prekladať pred nás, plebs. Nemôžem si pomôcť, ale myslím si, že najväčším nedostatkom, aký má, je práve to, že je silnou osobnosťou. Som presvedčená o tom, že Slovensko ešte nie je pripravené na silné, charizmatické ženy v politike.
Sranda – obidve sa nám z politiky akosi vytrácajú. Ostáva už len posledná možnosť, ako prísľub do budúcna. Dotyčná dáma má správnu stranu za chrbtom. Teda predpokladám, že pravicová strana bude raz po volebno-politickom harašení znova to pravé orechové, čo nám nastúpi po ľavici. Aj šarmantná je, aj humoru musí mať vo vienku riadny batoh, veď si za manžela zobrala humoristu. Čo poviete, prelomí už konečne pani Radičová túto strašnú prázdnotu? Nech my ženy budeme môcť hrdo zdvihnúť hlavu a usmievať sa, lebo už konečne budeme mať dôstojnú ženskú reprezentantku v politike? Alebo si predsa len budeme musieť ešte chvíľu počkať?
