Ako ateisticky vychovanéstvorenie som patrila do druhej skupiny. Pri zvažovaní čotreba robiť, ma ani náhodou nenapadla možnosť, že stretnemdvanásť mesiačikov alebo privolám aspoňMartinka Klingáča a oni mi pomôžu. Napriek tomu sa ajv mojom živote vyskytli momenty, keď riešenie prišlo „zvonka“.Niektoré moje hlavolamy sa poriešili takto „čaromagicky“.Takýchto prípadov bolo dosť veľa na to, aby som si ichvšimla. Ešte som si hovorila – akoby tu bol nejakýrežisér, ktorý to riadi. Dlho som sa týmnetrápila a život išiel ďalej.
Lenže prišlo obdobie, keď mi mojastratégia začala zlyhávať. Mala som pocit, že samôžem aj na kolomaž rozliať, ale aj tak nie je v mojej mociťažkú situáciu vyriešiť. Šťastný ječlovek, ktorý toto nezažil. Akoby som sa dostala do tekutýchpieskov. Čím viacej som sa hrabala von, tým hlbšiesom sa prepadávala. To už bola doba, keď som bola ochotnáprijať akúkoľvek pomocnú ruku. Už som ju nehľadalalen na konci svojho ramena. A tá pomoc neprichádzala ...Ani od tých, ktorí to majú v popise práce.Okrem samotného problému sa pridali ďalšie – pocitytrpkosti a spoločenskej nespravodlivosti. Ľudovúmúdrosť, že chudobnému aj z prázdneho hrncavykypí, som si overila v praxi.
Akoby všetky riešenia zlyhali. Niekderobím chybu. Musím niečo prehliadať. Topiaci sa ajslamky chytá. A tak namiesto skúmania ako z toho von,som začala hľadať odpoveď na otázku prečo sa mi to deje.Dúfala som, že keď ju správne vyriešim, nájdemaj cestičku, ako sa z ťažkostí vyhrabať.
Vtedy som sa dostala po knihu EmilaPáleša „Angelológia dejín“. Pálešje okrem iného matematik a bolo to cítiť. Mne osobnesa veľmi dobre čítal, lebo jeho dielo malo hlavu a pätu.Asi najsilnejší zážitok som mala z jeho metódyinformácie najprv rozsypať na drobné malékúsočky, potom začať skladať skladačku podľa novejteórie. Ako keď staviate kocku. Ak obraz na kocke sedína viacerých stranách, šanca, že je dobre poskladaná,je veľká.
V diele sa dokazuje, že vývojčloveka neprebieha živelne, ani náhodne, ale má svojulogiku. Nosnou myšlienkou je, že dejiny ľudstva prebiehajúv cykloch, ktoré sú riadené vyššímibytosťami – anjelmi. Zákonitosti, ktoré v tomobjavil, postupne odkrýva a ja som sa s ním vydala nacestu spoznávania najskôr mýtov rôznychdávnych kultúr až po filozofické prístupydnešnej doby.
Dejiny ľudstva rozdelil do niekoľkýchstupňov, pričom ako kľúč si zobral našu schopnosťnaviazať sa na vyššie (anjelské) bytosti. Vývojčloveka išiel od čisto zmyslového vnímania k rozvojupocitov, začína sa v nás formovať pocitováduša. V príkladoch uvádza rôzne stupne vývojapocitovej duše (od praindickej, cez praperzskú až poegyptskú). Navonok sa prejavuje vo forme mýtov, ktoréale ľudia nerozoberajú, len si ich odovzdávajúz generácie na generáciu. Spoločnosť je usporiadanáv rodoch.
S antickými Grékmiprichádza duša rozumová. Už nestačí len maťmýty nejakých bohov, už sa prejavuje snaha rozumomobsiahnuť zmysel nášho života. Tu sa dajú nájsťpočiatky svetonázorov, reprezentované cirkvami alebostranami.
A máme tu súčasnosť a s ňou nastupuje duša vedomá. Prichádza na výslniespolu s Anglosasmi a Germánmi. Prejavuje sa silnýmindividualizmom, na spoločenskej úrovni vo formeparlamentarizmu. Nositeľom tejto etapy je kapitalizmus a jeho úlohouje rozšírenie takejto duše po celom svete. Keď budeglobalizácia zavŕšená môžeme nastúpiťmy – Slovania.
Slovania – ako dobre sa to čítalo.Sme zatiaľ jediní, ktorí svoju silu v dejináchneukázali. A kdeže to tá sila vlastne je? Je to našaschopnosť sa obetovať. A urobiť to v prospech skupiny,spoločenstva. Úlohou Slovanov je pochopiť vyššie vedomie a realizovať ho v praxi. Má nastúpiť osobnosťdostatočne slobodná vo vnútri, aby nemala problémsa podriadiť vyššej vôli, a zároveň dostatočnevyspelá, aby dokázala správne zachytávaťpodnety.
Trochu mystické, trochuutopistické, ale kto z nás nečítal Moodyho,alebo Dänikena? Veď túžba spoznávať to niečoza hranicou našich zmyslov je v nás hlboko zakorenená. Stačísi len spomenúť na Tolkiena, či iné fantasy diela,ktoré zapĺňajú naše knižnice. Ešte aj Harry Potterpatrí do tejto kategórie. Najprv som až takýrozdiel od fantasy nevidela. Ale bol tam. Toto dielo sa ani náhodounetvárilo ako fikcia autora. Bol to neobvyklý mixhistórie, filozofie, viery a vedy. Navyše kniha bola plnáčriepkov z rôznych filozofických a teologickýchdiel, ktorými autor podopieral svoje teórie. Čo kebyna tom niečo bolo? Mnoho argumentov znelo veľmi presvedčivo.
Keďže som už nevedela kam z konopí,bola som ochotná preskúmať aj jeho vízie. Popisanjelov som síce prijala dosť skepticky (ateistovi to prídehodne detinské), ale v niečom mi to pripomenulo tohorežiséra, ktorého som si už predtým všimla.Čo ak naozaj existuje ešte niečo mimo hranice nášhochápania? Čo ak existuje sila, ktorá starostlivosleduje a riadi ako vývoj celého ľudstva, tak ajjednotlivcov?
Asi sa to veľmi nelíšilo odveriaceho a jeho prosby o pomoc na „najvyšších miestach“.Jeden rozdiel tu ale bol. Nevnímala som svoje možnosti akopasívnu prosbu, ale aktívne hľadanie svojej úlohyv celom tom zmätku. Ako prvý výsledok mi vypadlo –ide o zápas o vlastnú individualitu. Duša vedomáa jej rozvoj – to je dôvod mojej ťažkej situácie!Teraz to chce už len správne odhaliť úmysly vyššiehovedomia a mám vyhrané ...
Ako to celé dopadlo? Nie tak,ako som si po prečítaní knižky myslela. Buď somnesprávne pochopila autora, alebo si veci prílišzjednodušila. Duša vedomá sa asi v mojom prípadeakosi nezrodila – možno nabudúce. Alebo zrodila, ale ináč,než som predpokladala po prvom prečítaní? Neviem. NaAngelológiu som nezanevrela, aj keď štádiom sklamaniasom prešla.
Myšlienky o tom, že náš životnie je len akousi živelnou formáciou nezrozumiteľnýchudalostí, ale že veci môžu mať aj svoj skrytýhlbší význam, tie len tak jednoducho zahodiť som užnedokázala. Na to je knižka príliš dobre napísanáa pekne logicky skonštruovaná :) Odvtedy som začala mnohésituácie, do ktorých som sa potom dostala, posudzovaťv širších súvislostiach.
Pred jej prečítaním somz hľadiska hľadania zmyslu života poznala len prístupmaterialistický, alebo opretý o vieru pod dohľadomniektorej z cirkví. Knižkou sa otvoril priestor pre ďalšiumožnosť. Páleš si vytvoril svoju vlastnú teóriua tú potom podopieral o myšlienky mnohých našichpredchodcov. Spojil v svojom diele tú časť mystiky, ktoráma priťahovala, s vedeckými postupmi. Nespoliehať sa na to,že mi ktosi ukáže svoju cestu, ale tvorivé hľadanietej mojej, sa mne osobne zdá tou najprijateľnejšoualternatívou.
