Taaak, puberta už je za nami. Napodiv ešte žijeme. Dokonca sa z nás zatiaľ nestal ani uzlíček nervov. Aj keď, nehovor hop, kým nepreskočíš, alebo slovami klasika: „Nikdy nehovor nikdy.“ Ešte máme jedného kandidáta na pubertálne radovánky ;)
Ja by som teraz tak opatrne načala tému komunikácie. Niečo sa prejavilo už aj tu, na blogoch. Keď som so svojím písaním začínala, tak som si hovorila: „Najmladší ako extrovert to zvládne v pohode. Dcéra je tiež dosť rozbehaná do sveta, tá s tým tiež nebude mať problém. Ale ten náš introvert, no ktovie, ako to ten zvládne.“ Veru najviac žbrblal práve on – náš stredňák. A teraz – je jediný, čo mi tu skáče do debaty a dokonca spôsobom, že sa dozvedám veci nevídané, neslýchané. A ja už len „zíram“ ako sa mi z uzavretého introverta vyliahol ukecaný extrovert :D
Darebák jeden! Lieta si po svete. Domov dorazí nevyspatý, unavený. Podovláča kopu špinavého prádla. Akože mamina vyper, lebo o týždeň frčím na ďalšie sústredko. Keď sa trochu preberie, tak sa vrhne rovno k mašine. Však za ten týždeň, čo bol preč, má mailovú schránku komplet zahltenú. To musí všetko prečítať aj odpovedať. Do toho riešenia ďalších sérií príkladov atď. Juj a tuším sem-tam aj do školy treba ísť – spolužiačky skontrolovať, či aj naďalej opeknievajú ;) No kde už by sa tu našiel čas porozprávať svojim predkom, o čom bolo posledné (= ktorékoľvek) sústredko?
Je to špecialitka len u tohto môjho skorodospeláka, alebo je to príznačné pre túto vekovú kategóriu všeobecnejšie? Keď mu niečo hovorím, tak mu to ide jedným uchom dnu, druhým von. Najkrajšie je, že aj informácie typu „Keď prídeš domov, tak v chladničke je ...“ Veď je to informácia, ktorá je pre neho – klincožrúta – momentálne jedna z najdôležitejších! Myslíte si, že ma vníma? Figu borovú! Musím si počkať, až sa mi cez ICQ prihlási: „Mamina, čo môžem zjesť?“
Ozaj, tento princíp môžem kľudne zovšeobecniť na všetky naše deti. Ako starostlivá(= blbá ;)) mamina nabehnem a iniciatívne im radím popredu. Moja rada im prefrčí okolo uší a už o päť minút (no, niekedy povedzme že až na druhý deň) nabehnú s otázkami: „Mamina, ako mám urobiť ...? Kde mám hľadať ...?“ Pre mňa by bolo oveľa jednoduchšie, keby som si počkala, až sa ma ktorékoľvek z našich detí opýta čo, kde, ako. Tak toto sa ešte len učím :O Vždy, keď presne takáto situácia nastane, tak sa zasmejem – reku načo som si „hubu drala“, mala som si počkať na tvoju otázku. No možno sa to dovtedy, kým vyletia z hniezda, naučím ;)
Už neraz ma napadlo, možno keby som im to písavala cez ICQ – možno by si to skôr všimli. Aj som to tak trochu vyskúšala – ale asi ešte stále robím niekde chybu. Prenos informácie stále nie je stopercentný. Ale aj tak ma najviac prekvapilo, že vďaka blogu mám neočakávane nový zdroj informácií. Takže teraz už viem, že náš ulietaný vraj študent pálil vatru pri fontáne v Košiciach. Super! Takže už asi nemám byť prekvapená, keď mi zazvonia policajti pri dverách a porozprávajú, aké kvietko mi doma vyrástlo.
Nech žijú nové technológie! Vďaka nim sa určite zlepší aj medzigeneračná komunikácia. Sakra, len kto ma naučí správne ich používať? :O
Môj milý chrobáčik, všetko najlepšie k tvojim narodeninám!!! Navyše s pikantnou príchuťou - po sedemnástich rokoch tu zase máme piatok trinásteho :D
