Musím poriadne zaloviť v pamäti, prečo som túto knižku vlastne začala čítať.Ozaj, prečo ju vlastne človek chytá do ruky? Potrebuje nájsťodpoveď pri riešení životnej krízy, alebopotvrdenie, že sa správne rozhodol? Alebo hľadá návodako ďalej duchovne rásť? Či zmes všetkého tohto s tým, že raz je silnejšia motivácia jedného,inokedy druhého? Po podrobnom spomínaní somzistila, že u mňa to bola zvedavosť. V krátkom slede zasebou som z nej zachytila zopár citátov, ktorésedeli na moju vtedajšiu životnú situáciu. Vyvolaloto vo mne, ateisticky vychovanej, potrebu preskúmať túnáhodu zblízka.
Keď som do nej prvýkrátnazrela, bola som zmätená. Ako ju mám vlastnečítať? Asi najbližšie sa to dá vyjadriť slovamijedného môjho mladého priateľa: „Nerozumiemjej. Už príbeh Kaina a Ábela mi nesedí. Bolipredsa prví a teda jediní ľudia, a keď Kain zabilÁbela, tak dostal na čelo znamenie, aby ho ostatníspoznali – akí ostatní, keď už bol na svete lenAdam, Eva a on?“ Chalanisko bol študentom na matfyze a pokúsilsa rozšíriť si obzory. No po niekoľkých stranáchknihu znechutený odložil. Koľko je takých?
Rozumela som jeho zmätku. Aj mnepriniesla najskôr veľa otázok. Priznám sa, žeuž od začiatku som nedokázala brať bibliu len ako knihurozprávok a bájok, že som bola pripravenáhľadať v jej riadkoch skrytý význam. Pritom vyskočiloaj zopár ďalších otázok. Mám brať tiepríbehy ako niečo pravdivé, čo sa reálnestalo? Ako je to vlastne s ich hodnovernosťou – veď k zmeneobsahu mohlo dôjsť už aj pri prenose informáciíz generácie na generáciu?
Povedala som si: Najskôr si juprečítam a potom zvážim, ako sa k nej postavím.A tak som si najskôr prešla celú knihu Genesis. Čítalasom príbehy z dávnej histórie a ich nelogickosťsom sa rozhodla ignorovať. Nechala som príbehy, aby si saménašli miesto v mojom podvedomí. Niektoré upadli dozabudnutia, iné zostali na povrchu, akoby hovorili: „Nadomnou sa ešte musíš zamyslieť, potom objavíš, prečosme sa do tej knihy dostali.“ A to som ešte nespomenula dosťkomplikovanú vetnú stavbu, na ktorú je potrebnési zvyknúť. Ak sa niekto náhodou pozastavil nad tým,prečo najprv hovorím o biblii a potom o nejakej ďalšejknihe (Genesis), tu má vysvetlenie: biblia sa skladá z mnohých častí, ktoré sa tiež nazývajú knihami, aj keď sú súčasťami jedného alebodvoch zväzkov.
Prvý oriešok som rozlúskladosť ľahko. Sedem dní na počiatku sveta považujem zanádhernú a jednoduchú alegóriu o vznikunášho sveta až po vznik človeka dnešného typu.Stačí sa len zamyslieť, ako by asi človek zo staroveku sosvojimi znalosťami bol schopný spôsobom pre nehoprijateľným opísať vývoj Zeme. Asi by sapokúsil to vyjadriť v súlade so svojou predstavou o sebe a veciach okolo neho – no ja už tam paralelu s našimiznalosťami vidím. Ale vynorila sa hneď hádanka nová:Odkiaľ to mohli starí Izraeliti pred minimálne 3000rokmi vedieť? Veď teória o veľkom tresku čiDarwinova o evolúcii patria do pokladnice vedomostísúčasnosti …
Genesis popisuje dejiny veľmi krvavýma krutým spôsobom. Viem, že toto je častýmargumentom v diskusiách. Ako môže byť židovskýboh taký krutý? Tiež som nad tým špekulovala:Čo s tým? Ani ja som sa nemohla stotožniť s mnohýmipríbehmi, ktoré tam boli popísané.Spomínam si, že jednou z prvých vecí, ktoréma zaujali, je vykreslenie žien v knihe Genesis. No teda to vámale boli potvory! Už od Evy, cez Sáru, Ráchel, Leu …V podstate som na žiadnej nenašla pozitívnu črtu. Zväčšamanipulovali so svojimi mužmi dosť nehoráznym spôsobom.
Potom som sa niekde potkla o myšlienku– Starý zákon je obrazom konania človeka týchdávnych čias. V dávnych dobách sa ľudskýživot chápal predsa len inak ako dnes, a tak aj krutosť v ňom zobrazená bude asi predovšetkým zrkadlom tejdoby.
S otázkou historickejvierohodnosti opísaných udalostí mi pomoholčeskýserver, na ktorom autor venoval veľa energie práve týmtootázkam. Prečítala som si výsledok jeho prácea usúdila, že mi jeho vysvetlenie postačuje. Keď človekpreberá informácie z nejakého sídla, ajtak je vlastne na jeho zvážení, akú hodnovernosťim dá. Až by sa dalo povedať, že je to o viere. :)
Keďže som prijala záver, že Genesis je kniha legiend a zdá sa, žepostavyz neho reálne neexistovali, mohla som aj úvahy o krutosti bohaa im podobné odložiť.
K tejto témeuž len jedna vrtácka otázka: Nie je fascinujúce,že ak je časť Starého zákona zbierkou židovskýchmýtov, tak ich kultúrny odkaz je úplne iný,než mýtov gréckych? Minimálne je zaujímavé,že k nim nepristupujeme s rovnakou zhovievavosťou ako k odkazuz Olympu.
Na záversa pristavím pri tých koncentrovaných životnýchmúdrostiach, vďaka ktorým som bibliu vzala do ruky.Boli ukryté v rôznych príbehoch a ja som maladilemu, ako sa k nim postaviť.
Prijať ich, alebo odmietnuť? A všetkynaraz, alebo si urobiť nejaký výber? Ak áno,tak podľa akého kľúča? Stotožniť sa so všetkýmirovnako som nedokázala. Niektoré boli pre mňa akobypohladením, iné som odmietala ako niečo pre mňaabsolútne neprijateľné.
Biblia je kniha, ktorá sprevádzaľudstvo tisícročia. Je najčítanejšou knihouv ľudských dejinách. Predpokladám, že každý,kto si ju otvorí, má šancu nájsť v nej nejakýpríbeh, ktorý sa prihovára len jemu. Je v ňomschovaná nejaká indícia, ktorá mu pomôževyriešiť jeho životný rébus. Čo ak súpríbehy vystavané tak, že majú osloviť akočloveka starších čias, tak toho dnešného?Uvedomujem si, že ľudia staroveku mali k týmto príbehominý vzťah ako ľudia novoveku, ale to je na nej vlastne eštezaujímavejšie.
Ak pripustím túto úvahu,tak je vzrušujúce, že by v jednej knižke mohli byťzakódované návody pre ľudí žijúcichv rôznych spoločenských systémoch, rôznychkultúrnych aj morálnych podmienkach. To je ale množstvokombinácií! A to tu funguje už niekoľko tisícrokov! Mne z toho vychádza, že nie je dôležitéporozumieť všetkým príbehom doslova, ale pokúsiťsa dekódovať odkaz v tých, ktoré ma čímsioslovia. Usúdila som, že pre mňa nie je dôležitéporozumieť každému písmenku v nej. Podstatnéje, aby som sa pokúsila porozumieť tým pasážam,ktoré vo mne vyvolávajú nejakú odozvu.Mne sa to zdá byť veľmi kreatívny spôsob výučbyživotných zručností.
Asi tak rok po začatí čítaniabiblie som v jednom rozhovore spomenula, že s manželom čítamebibliu, len tak sami od seba. Okamžite nasledovala otázka:„Vy ste jehovisti?“ Táto otázka ma zaskočila. Tomusí byť človek príslušníkom nejakej sekty,aby si bibliu otvoril sám? Dotyčná bola veriaca, ktorávďaka neľahkému osudu hľadala odpovede v kostole. A mnez jej otázky vyplývajú ďalšie: Myslíte,že je možné študovať bibliu a nechať sa ňou viesťa duchovne rásť aj bez príslušnosti k akejkoľvekcirkvi? Alebo jedinou zárukou „správneho“ výkladuje pohľadať si nejaké „stádočko“?
