Prvá oblasť je kontakt sosvojím okolím. Small talk (nezáväznékecanie) je hotovou pohromou, obzvlášť ak sa má udiaťv neznámom prostredí. Ani náhodou od nejnečakajte, že ona bude prvá, ktorá pristúpi k vám a spustí. Sklopíoči a čaká, ako sis tou situáciou poradíte vy. Keď má veľmidobrý deň, tak zvládne aj zmysluplnú, niekedypriam až vtipnú odpoveď. Keď má deň horší,tak z nej slovíčko nevypadne. Inak sa obmedzí len načo najstručnejšie odpovede.
Veru, veru, nemáte potuchy, akéťažké to potom takýto človiečik má. Studenýpot a slabosť mu veľmi nepomôžu pri tichom nadávanísi do bláznov a idiotov. Tak trochu to pripomína stavzaľúbenca, ktorý sa dostane do blízkehokontaktu s objektom svojho záujmu. Lenže do seba uzavretéstvorenie to prežíva s takmer každým cudzímčlovekom, ktorý sa dostane do jeho blízkosti.
Je to na porazenie, lebo takto cez túškrupinu (pancier) preniknú len odvážne jedince s hrošou kožou. Pritomdosť často sa stáva, že tí,ktorí by boli zaujímaví pre našu introvertku,možno urobia ľahký náznak o nejaké zblíženie,ale keďže jej reakcia ostáva skôr na úrovnikamennej sochy, tak sa na to vykašlú a idú hľadaťspoločnosť inde. A výber partnera utiahnutejhrčky je vlastne na úrovni nuly – sama nevydávažiadne reakcie, ktoré by naznačili akýkoľvek záujem.
Takže ľady sa lámu pomaly a postupne, keď je dostatok času a záujmuz druhej strany. Keď sa také nabokpostavenépotom uvoľní, pustí vás do svojhouzavretého sveta a začne sa správať aspoň trochu„normálne“, možno zistíte, že je to vcelkuzaujímavá osôbka. Dokonca sa vám môžepodariť z nej vymámiť aj niektoré veľmi starostlivoskrývané charakterové vlastnosti (ako jevtipnosť napríklad).
Ďalšou kapitolou je veľmi bohatývnútorný svet. Svoj čas nestráca zbytočnýmpokecom a tak ho môže naplno využiť zamýšľanímsa nad témami, ktoré ju niečím zaujali. Či užje to politika, viera, partnerské vzťahy, sexuálnaorientácia – skrátka témy, ktoré hýbunašim svetom. Všetko skúma veľmi podrobne s potreboudopátrať sa po čo najviac informácií, abyzískala dobrú štartovaciu pozíciu na svojevlastné závery.
Lenže ak sa v spoločnosti v rámcirozhovoru ňou skúmaná oblasť objaví, aj tak saod nej nič nedozviete. S veľkým záujmom bude sledovaťvšetky vaše výroky k téme. Navonok sa bude tváriťnezúčastnene, ale v skutčnosti sleduje, zatrieďuje a porovnáva to, čoste povedali, s tým, čo už má uložené vo svojich obvodoch. Bohužiaľ aj keďby sa mohlostať, že jej názor by mohol diskusiu posunúť novým,zaujímavým smerom, nedočkáte sa ho. Totonešťastné indivíduum sa na takúto potulkuvyberie samé a vás nechá zacykleného lenv tých vašich (možno menej originálnych ;) názoroch.
Z hľadiska postavenia v spoločnostima napadá ešte jedna deformácia. Človek s prirodzenouschopnosťou komunikovať nemá šancu pochopiť, ako to vosvete uzavretého žieňaťa funguje. Potom nesprávneusúdi: „Tá baba je strašne nafúkaná,nemám ju rada!“ A pritom ide o jedno hlbokénedorozumenie. Čerta nafúkaná! Utiahnutá,uzavretá, neistá – taká je pravda. Pripodrobnejšom skúmaní sa dajú nájsť ajrozdiely medzi nafúkanosťou a utiahnutosťou. Ale to by si„protistrana“ musela dať tú námahu ich hľadať.Napríklad klasickým prejavom sú sklopenéoči a neschopnosť prehovoriť. Dalšou indíciou je ako sachová v spoločnosti blízkej osoby. Ak si všimnete, žetoto ustráchané čudo je uvoľnenejšie v prítomnostiniekoho, koho už dlhšie pozná, tak máte takmer na100% pred sebou totálneho introverťáka. Ešte manapadá dvojkombinácia – keď svoju neistotu schováza pláštik nafúkanosti – aj také čudáexistujú. No s tou druhou kategóriou sa už pohnúťasi nedá. Vývoja (komunikácie) schopná jepodľa mňa asi len tá prvá.
A teraz nastupuje záverečnáotázka: Čo s tým? Určite by bolo fajn, keby sapodarilo aj z takéhoto uzavretého stvorenia vytiahnuťtie informácie, ktoré nás obohatia. Hm, len akoto spraviť? Stojí za to v dnešnej uponáhľanej dobesa zdržiavať s takýmito jedincami? Každému asi nie,možno sem-tam niekomu, keď zistí, že to pre neho mázmysel. Povedala by som, že v tom prípade je čas jehospojenec. Čím dlhšie vás pozná, týmviacej vám začne dôverovať, až raz možno ...
Ale samozrejme ide aj o samotnúintrovertku. Byť tak nejako na okraji všetkých spoločenskýchaktivít, ktoré utužujú vzťahy, nie je veľmipríjemné. Rovnako ako stále čakať na to, čisa nájde dobrá duša, ktorá nás do tohovirvaru zapojí. Ak na sebe popracuje, tak aj ona sama dokážezázraky. Jedným z prvých krokov môže byťúsmev. Je to úžasný komunikačnýprostriedok. Ešte nejde o slová a myšlienky a strachstrápniť sa nejakou hlúposťou. Ak nie je opätovaný,tak sa ešte stále nič nedeje, treba skúsiť znova s niekym iným. To vámmôže byť hotová škola úsmevov – kedy, komu aký úsmev poslať.Keď to zvládne s úsmevom, tak môže prejsť navety.
