Keď bola dva metre od auta, osloví ju s nonšalantným úsmevom:
- Slečna, mohli by ste mať lepšie auto.
Ona sa otočí smerom k nemu, vo svetle pouličných lámp zdvihne obočie a spýta sa "Prosím?", mysliac si čo odo mňa chce?, nikdy som ho nevidela, ublíži mi? Na ulici samozrejme nikde-nikto. Mám skočiť do auta? Prečo by mi ubližoval? Možno sa chce niečo spýtať, nejakú ulicu hľadá... A potom, vyzerá tak obyčajne, dlhý čierny kabát, pánska taška v ruke, tiež kľúče od auta, nevyzerá, že potrebuje drobné na autobus, na Nivách je kadejaká lúza.
- Slečna, už som vás tu niekoľkokrát videl. Boli ste mi taká sympatická. Ste slečna lebo pani? Bývate tu?
- Prepáčte, ale to sa vás vôbec netýka. Okrem toho máš kamarát obrúčku na ruke, takže neviem, čo tu skúšaš.
- Viete, keby ste boli občas ku mne milá, mohli by ste mať lepšie auto. Mám vám veľa čo ponúknuť.
Aký slizký chlap!!! A vyzerá tak normálne, chudera jeho žena, keby to vedela...
- Váš návrh ma uráža. A teraz ma ospravedlňte, ponáhľam sa.
- Nechám vám vizitku, keby ste si to rozmysleli?
- To skutočne nie je treba. Pozdravujem pani manželku, iste sa poteší.
- Slečna, viete, človek niekedy robí unáhlené závery...
- Dovoľte jednu otázku: To vyzerám tak hlúpo alebo tak lacno, že ste si to ku mne dovolili?
- Vyzeráte skvelo....
Nečakala na ďalšie kaleráby, nasadla do auta, naštartovala, pustila si rádio a odišla za svojím drahým, ktorý už na ňu v práci čakal. Ľúbia sa a favko je člen rodiny. A záhadný ochotný pán sa na ulici otočil a pokračoval v krasojazde. Možno stále hľadá prístupnejšiu blondínku, ktorú otvorí heslo AUTO.
