Údajne išlo o vypaľovanie trávy, údajne horela "len" strecha a údajne teraz už horí celý hrad. Nepoznám nikoho, kto by na tom hrade aspoň raz v živote nebol. Počul o ňom každý. Základoškolské výlety, zážitky, spomienky, tie zlatožlté múry týčiace sa "niekde pri Rožňave"...
Vidieť toto miesto v plameňoch a naše obranné zložky pokúšajúce sa o (márny) boj s plameňom naozaj vháňa slzy do očí. Stáročia histórie, ktorú sme si mnohí vážili a vnímali ju ako neoddeliteľnú súčasť dejín Slovenska sa jednoducho stráca v kúdoloch dymu.
Je mi smutno. Naozaj. Nikto nevie, aké poškodenie už vzniklo. Otázka znie: "Dá sa čiastočne poškodiť niečo, čo má nevyčísliteľnú hodnotu?" Táto pýcha východného Slovenska už zrejme nikdy nebude taká ako predtým. No tráva sa jednoznačne bude vypaľovať aj naďalej. Kým nám nezhorí aj to málo vzácneho, čo v našej krajinke máme.
Snáď sa nejakým spôsobom vyvráti, že tento devastujúci požiar bol zapríčinený ľudským zavinením. Lebo ak nie, tak tomu občanovi, ktorý to "nechtiac" zavinil, prajem...Nech si každý domyslí.
