Ale v mladosti som bol viacej naivný ako cieľavedomý. Skúšal som sa presadiť v rôznych profesiách, spoločenstvách, regiónoch a raz v lete v dôsledku materiálnej núdze moja rozbehaná duša zablúdila do jednej odľahlej rusínskej dedinky, kde som sa zamestnal ako pomocník pri maliarskych a natieračských prácach na výzdobe interiéru tamojšej cirkvi.
V tom čase koloval medzi cirkevnými maliarmi nezvyčajný príbeh z ich prostredia, ktorý sa udial pár rokov pred mojim príchodom do tejto lokality. Neviem o tom, žeby niekto predo mnou písomne zaznamenal túto kurióznu historku, preto ju teraz podávam v takej verzii, v akej som si ju uchoval v pamäti:
Keď partia robotníkov rozobrala lešenie, ukázal sa interiér cirkvi vo svojej vynovenej kráse. Vnútrajšok chrámu bol dokonale vybielený, maliar nezasahoval do pôvodných stropných malieb, tak ako bolo dopredu dohodnuté, len oživil vyblednuté, lemovacie ornamenty. Oltár s baldachýnom vo svätyni tiež svietil novotou. V centrálnej časti, v hlavnej lodi, kde stáli cirkevné lavice, a kde sa zhromažďovalo najviac ľudí, maliar vytvoril dve rozsiahle kompozície v nadživotnej veľkosti. Jednalo sa o nástenné maľby namaľované neobvyklou olejovou technikou.
Aby sa dalo maľovať olejovými farbami na stenu, na suchú omietku a zabránilo sa presiaknutiu oleja do maľovky - to poznám z vlastnej praxe - musel si maliar najprv pripraviť podkladovú vrstvu. To znamená natrieť vymedzenú plochu pre maľbu buď fermežou alebo základnou fermežovou farbou.
Použitím olejovej techniky maliar dosiahol výraznú farebnosť a živosť nástenných malieb, ktoré priam vťahovali veriacich do biblického deja.
Na ľavej bočnej stene, pri pohľade od hlavného vchodu, maliar zobrazil scénu Ukrižovanie Ježiša Krista na Golgote. Pod Ježišom pribitým na kríži stála štvorica známych biblických postáv - vľavo od kríža Ježišova Matka a Mária Magdaléna, vpravo Svätý Ján a rímsky vojak Longín s kopijou v ruke.
Oproti, na pravej strane hlavnej lode, namaľoval maliar výjav Vzkriesenie, na ktorom Ježiš vznešene so zdvihnutými rukami vychádzal z hrobu, lepšie povedané, vznášal sa tesne nad zemou. Pri jeho nohách kľačal z každej strany anjel so zopnutými rukami.
Dvaja cirkevní kurátori, ktorí boli poverení vyplatiť maliarovi honorár, si dôkladne v jeho prítomnosti prezreli dokončenú výzdobu celého chrámu, a keďže pred začatím prác spísali s maliarom na kúsok papiera len predbežný odhad ceny, s dodatkom, že presná suma bude spresnená po ukončení obnovy, na konci ohliadky maliarovi jednoducho, po valalsky, oznámili, že pôvodná čiastka sa im teraz po ukončení prác zdá neprimerane vysoká, a že sú mu ochotní zaplatiť maximálne sedemdesiat percent zo zjednanej sumy.
Maliar argumentoval svojou zručnosťou, vďaka ktorej dokončil dohodnuté práce v predtermíne, že mal značné výdavky na mzdy pomocníkom a materiál, ale kurátori trvali na svojom stanovisku a nemienili ustúpiť z novoutvorenej sumy ani o cent. Nakoniec, keď maliar videl, že žiadne navýšenie honoráru s nimi nedojedná, neochotne pristúpil aj na nižšie finančné ohodnotenie svojich schopností a poprosil kurátorov, aby mu nechali ešte na jeden deň kľúč od chrámu, že si chce pobaliť veci, a že im ho na druhý deň ráno vráti pred svojim definitívnym odchodom z dediny.
Na druhý deň ráno, keď kurátori prišli v určenú hodinu do cirkvi a pozreli si ešte raz nástenné maľby, jeden z nich sa od zdesenia chytil za srdce, zapotácal sa a začal lapať po dychu. Druhý privrel na chvíľu oči, akoby neveril tomu, čo na stenách videl.
Na maľbe Vzkriesenie maliar cez noc primaľoval jednému z anjelov na hruď samopal neznámeho typu a druhý anjel mal cez plece prehodenú pušku s dlhou hlavňou. Na výjave Ukrižovanie mala Mária Magdaléna cez ruku prevesenú novodobú kabelku a Ježišovej Matke sa ligotala na prste zlatá obrúčka.
Nasledovalo bedákanie, vyhrážanie, prehováranie, opätovne prejednávanie financií. Nakoniec sa kurátori museli chtiac-nechtiac vrátiť domov po peniaze a doplatiť maliarovi zvyšok odmeny, s podmienkou, že nástenné maľby opraví v čo najkratšom čase.
Vo chvíli, keď mal maliar všetky peniaze vo vrecku, vzal s potmehúdskym úsmevom na tvári z kúta pripravené vedro s čistou vodou, vyšiel na rebrík a pred očami prekvapených kurátorov navlhčenou handrou poľahky zotrel všetky čerstvo domaľované, nehistorické atribúty, ktoré boli na olejomaľbách úmyselne nanesené vodou riediteľnými temperovými farbami.
