Ako všetci obyčajní ľudia, aj oni bývajú v bytovke v obyčajnom trojizbovom byte. Oto je vodič nákladiaku a jeho žena Klára je v domácnosti. Nepoznám ich dôverne, nenavštevujeme sa navzájom. Máme len spoločné steny bytov, a tak ich poznám celkom dobre.
V nedeľu na obed majú vždy vyprážané rezne a v pondelok zase fazuľovú polievku. Sex majú buď v piatok alebo v sobotu. Klára chodí na záchod priemerne osemkrát a Oto asi šesťkrát denne. Občas ich počujem cez stenu, ako sa hádajú. Nie je to často a nehádajú sa o nejakých hlbokomyseľných témach. Hádajú sa, ako všetci obyčajní ľudia, o peniaze. Kláru počuť zreteľnejšie, lebo má prenikavý hlas: „Nedokážeš uživiť ani rodinu! Nemáme peniaze ani na poriadne auto!"
Oto má chrapľavý hlas, lebo fajčí: „Keby sa ti uráčilo zamestnať sa niekde, mali by sme aj na garáž!"
Aj ich deti sú ako všetky ostatné obyčajné deti. Zdravia ma zakaždým na chodbe, ako boli vycvičené. Hrajú sa s inými deťmi na dvore, také obyčajne hry, ako na skrývačku, alebo sa len tak bezcieľne potulujú po ulici. Nemajú nijaké zvláštne zameranie.
Klára nikdy nevyjde von bez detského kočíka. Aj odpadkový kôš chodí vynášať s dieťaťom. Spolu majú Klára a Oto tri detváky: dva, päť a osemročné. Odstupňované v pravidelných trojročných intervaloch, lebo len tri roky je nárok na materskú dovolenku. Kláru vidím z okna, ako chodí na nákupy - už roky s tým istým kočíkom. Niekedy mám dojem, že jej posledné dieťa vyskočilo priamo z lona do kočíka a tak vystrnadilo staršieho súrodenca. Klára mi zdraví len na pol ústa. Z jej pohľadu vidieť, že mnou pohŕda, lebo nemám deti, nedriem v práci ako jej manžel a zdochnem sám ako pes.
Oto si občas v nedeľu doobeda, keď sa vracia s kostola, prisadne ku mne na pivo v reštaurácii za rohom. Prehodíme zopár zdvorilostných fráz: naši vyhrali tri nula, ministri a poslanci sú hyeny. Ako všetci obyčajní muži aj on robí v práci nadčasy, aby si privyrobil na nejaké to pivo a cigarety.
Každý večer sa díva na televízor, na správy, potom spolu s Klárou a s deťmi pozerajú televízne seriály. Spať chodí celá rodina pravidelne o pol desiatej. Ráno prvý vstáva Oto, o piatej. Klára a deti vstávajú okolo okolo siedmej. V nedeľu poobede zvyčajne všetci spolu idú autom na návštevu k svokrovcom. Raz som stretol na chodbe Otovu svokru. Taká obyčajná svokra. Sto kila živej váhy, aj s ratlíkom. Spoznala ma, isto sa o mne s Klárou bavili, ale mi neodzdravila.
Tak asi vyzerá obyčajný život obyčajnej rodinky v obyčajnom malom meste.
