Argumentovala nedostatkom pracovníkov, celému Martinmu oddeleniu určila čerpať dovolenky až v jesennom období.
´Nie si jej väzeň! Nemôžeme predsa dovoliť, aby nám svojvôľa tvojej vedúcej obmedzovala náš súkromný život,´ rozhorčoval som sa zanietene.
´Tebe sa to dobre povie, ty si živnostník, nepoznáš pomery, aké panujú v dnešnej dobe medzi ľuďmi na pracoviskách! Nechajme to tak, môžem mať z toho nepríjemnosti,´ rezignovala Marta.
Nie som typ človeka, ktorý sa ľahko vzdáva bez boja. Zatelefonoval som Martinej riaditeľke, ktorej som vysvetlil náš problém, zopakovala mi zhruba to isté čo Marte, pričom jej autoritatívny tón ma popudil a podnietil k ďalšej aktivite.
Na druhý deň zrána som osobne prišiel za pani riaditeľkou s odhodlaním dosiahnuť svoje za každú cenu. Keď ma sekretárka telefonicky zahlásila, zaklopal som decentne na dvere a vošiel dnu do luxusnej kancelárie. Riaditeľka sedela sama za komplexom mohutných stolov, usrkávala kávu z firemnej šálky. Vzhľadovo to bola statná žena tesne po päťdesiatke. Podľa okrúhlej nevýraznej tváre, úradníckeho účesu a prísnych očí sa dalo usúdiť, že pôvodne pochádzala zo skromných pomerov, ale ako sa raz vyjadrila Marta, postupným poklonkovaním, príznačnou ženskou trpezlivosťou a monotónnou pracovitosťou dotiahla svoju vrodenú malomeštiacku zadubenosť až na ten najvyšší okresný post v svojom obore.
Formálne som ju pozdravil, predstavil som sa, že to som ja, ktorý jej včera volal, ohľade Martinej dovolenky. Privítala ma nevrlým tónom: ´Bohužiaľ, prišli ste zbytočne. Už včera som vám do telefónu povedala svoje dôvody, prečo nemôžem uvoľniť Martu zo zamestnania - nemienim nič meniť na svojom stanovisku!´
´Možno by ste predsa len mohli prehodnotiť svoje rozhodnutie, máme už rezervované ubytovanie,´ snažil som sa vyjednávať.
Nervózne odložila horúcu šálku na tanierik, začala sa hrabať medzi spismi na stole a s predstieranou zaneprázdnenosťou odsekla: ´Myslím, že som vám včera dosť jasne povedala, že nemám za Martu náhradu, kto by zastúpil jej prácu. Teraz mi prepáčte, ale nemám na vás čas, musím riešiť oveľa dôležitejšie veci!´
Nedal som sa odbiť tak ľahko a pokračoval som ďalej v argumentácii: ´Pani riaditeľka, v minulosti som tiež riadil kolektív ľudí a z vlastnej praxe viem, že kde je ochota, tam je aj cesta. Skúste nájsť nejaké riešenie.´
Už na mňa hľadela ako na dotieravca, hlas jej od rozčúlenia preskočil do falzetu: ´Koľkokrát mám vám opakovať, že v našej organizácii zamestnanec nemôže dostať dovolenku, kedy sa mu zachce. A nebudem sa s vami už o tom ďalej baviť. Dovidenia!´
Keď som videl, že podobrotky sa u nej tolerancie nedočkám, vytiahol som z rukáva svoj najvyšší tromf: ´Pokiaľ viem," začal som už zdôrazňovať slová. "Vaše generálne riaditeľstvo sídli v Banskej Bystrici, však? Možno neviete, ale ja inač pochádzam z tohto kraja a mám tam ešte zopár známych, ktorí pracujú práve na vašom generálnom riaditeľstve! Ľutujem, pani riaditeľka, ale urobím všetko pre to, aby ste za svoje arogantné jednanie so mnou a so svojimi podriadenými prišla o riaditeľskú funkciu!´
Pozrela sa mi priamo do očí, aby zistila, či to myslím vážne - s kým to má vôbec do činenia. Ale keď zbadala môj vnútorný hnev, odhodlanosť k hocijakému činu, zmenila masku, okamžite zvľúdnela: ´Už podľa prízvuku som tušila, že nie ste tunajší. Mali ste to hneď povedať, že ste Stredoslovák. Mám rodinu v Brezne. No, viete čo? Urobím výnimku zo svojich zásad, ale len kvôli vám. Mám veľmi rada Stredoslovákov, páči sa mi ich čistá slovenčina. Nechcem, aby sa o takej banálnej záležitosti jednalo až na našom generálnom riaditeľstve, hoci si myslím, žeby som si svoj názor aj tam obhájila. Pozrite, tu vám podpíšem Martinu dovolenku, aby ste si o mne nemysleli, že nemám ľudské srdce. Tu to máte a užite si to!´
Nebudem ďalej zdĺhavo rozoberať udalosti, ktoré nasledovali potom, takže to skrátim čo najviac. Pol roka po našej dovolenke sme sa s Martou rozišli. O príčinách nechcem hovoriť, lebo je to naša osobná záležitosť. Odvtedy som ju viacej nevidel, vrátil som sa do rodného kraja. Keď sa správa o našom rozchode rozniesla po Martinom pracovisku, Marta okamžite dostala od riaditeľky výpoveď - z dôvodu nadbytočnosti."
