Vieš, čo sa stalo? Vieš, aké bohovské šťastie mala Viera? Vyhrala auto! Fakt! Sedíme tu na terase už vyše tri hodiny a oslavujeme. Prišiel si práve v čas, pred chvíľou odišla dnu do offisu, objednať ďalší šampus a pizzu. Už je trochu pripitá, lebo také niečo sa musí osláviť. Tá má ale šťastie! Tri roky nezamestnaná, žije zo sociálky a zrazu také terno. Červený Chevrolet! Ukázala mi papiere, dnes jej došli poštou. Pozri, tu v jej kabelke vidno ešte obálku. Dala mi to prečítať, videl som na vlastné oči potvrdenie o výhre, aj fotku auta - vylosovali ju náhodne z tristotisíc ľudí. Všetko súhlasí, jej meno, adresa, dátum narodenia. Treba už len do siedmych dní odoslať formuláre, že potvrdzuje a prijíma výhru. Je od šťastia celá bez seba - však uvidíš, keď príde.
Veď také auto dnes stojí aj pol milióna. To má niekto ale šťastie. Človek drie v robote ako kôň, a niekto len tak vyhrá auto - z ničoho nič.
Celý čas sme sa bavili o tom, čo bude robiť s tým autom. Vodičský preukaz nemá, najradšej by auto niekomu predala - aj za nižšiu cenu. Dokonca si už naplánovala, čo si kúpi za tie peniaze. Chcela by si dať urobiť nové bytové jadro, podhľady v celom byte a plávajúcu podlahu. A potom výlet do Paríža na dva týždne. Teší sa na to, ako malé decko.
Kde len toľko trčí? A ty? Však, povedz dačo. Čo mlčíš ako ryba? Tváriš sa, akoby ti uleteli včely. Neveríš, že vyhrala auto? Počkaj, vyberiem obálku z kabelky, aby si uveril. Veď si náš kamarát, tebe to môžem ukázať. Na, tu máš, čítaj! Dnes to spolu roztočíme do rána - Viera všetko platí.
Preboha, čo robíš? Netrhaj to, ty chumaj! Zošalel si? Daj to sem! Si normálny? Pozri, čo si spravil! Roztrhal si jej výhru! Čo mi to ukazuješ?
Čo? Aj ty si dostal takú istú obálku? Aj ty si vyhral červený Chevrolet? To nie je možné! Také isté auto. Také isté formuláre - na tvoje meno. Do šľaka! To bude asi dajaký podvod, čo? To je teda riadny podfuk. Óh, chudák Viera! Počkaj tu, idem za ňou do offisu, nech nič neobjednáva."
