Doteraz si pamätám na svoju prvú návštevu Vysokých Tatier. Mal som vtedy 6 rokov a otec dostal z práce poukaz na dovolenku v Starej Lesnej v hotele Céva (aspoň tak to všetci volali). Mal som to šťastie, že rodičia mali k horám blízko (najmä otec, ktorý v Tatrách pochodil naozaj dosť).
Tak som sa aj ja, malý drobček vybral s nimi. Nespomínam si, žeby som niekedy reptal, že ma bolia nohy.

Aj z Dolného Smokovca možno vidieť Lomnický štít
Keď som mal asi štrnásť, ukecal som ich a vydal som sa prvýkrát sám. Mali sme sa stretnúť na Sliezskom dome, kam som sa vydal cez Popradské plese, Ostrvu a po magistrále míňajúc Batizovské pleso. Všetkých som po ceste zdravil, užívajúc si tú voľnosť a slobodu. Na určenom mieste som bol asi o 1,5 hodiny skorej. Naši nechceli veriť vlastným očiam.

Popradské pleso pri zostupe z Ostrvy
V našich „veľhorách“ som bol možno dvadsaťkrát a niektoré miesta mi priam učarovali. Rád sa s nimi podelím. Ich krása sa nedá obsiahnuť, tak aspoň z každého rožka... veď viete.

Turisti prichádyajúci na Zbojnícku chatu, už to majú blízko
Vysoké Tatry ponúkajú v dnešnej dobe naozaj mnoho. Kde sú tie časy, keď sme sa v legendárnom Eurocampe míňali v spoločných sprchách s východonemeckými turistami alebo Poliakmi, ktorí tu boli akoby odnepamäti. Najčastejším vozidlo, ktoré človek mohol medzi Starým Smokovcom a Tatranskou Lomnicou uzrieť, bol populárny Trabi. Po revolúcii ho vystriedali Volvá, Mercedesy a podobne. Pribudlo viac hotelov, akými bol kedysi len slávny Grand Hotel. V Starom Smokovci zrušili moje obľúbené bistro, kde sme ako deti milovali kakao so sladkým rožkom. Všetko bolo za pár drobných. Naopak pribudlo zopár obchodov s outdoorovým oblečením a zdraželi stánky so suvenírmi.

Belianske Tatry, ktorých čaro som objavil až nedávno
Na Tatrách ale obdivujem jednu vec. Keď prídem ako človek, ktorý miluje hory a nepotrpím si na luxus, prichýlia ma miestni obyvatelia v Dolnom Smokovci alebo vo Veľkej Lomnici za primeranú cenu. Nemusím pritom zaplatiť 1200 korún na noc, len aby som bol hneď po lanovkou na Skalnaté plese.

Ľadový kotol pri zostupe z Rysov
Hory sa tiež nezmenili. A ani ľudi, ktorí ich navštevujú. Mám na mysli tých pravých turistov, ktorí si k nim za tie roky návštev vytvorili synovský vzťah. V núdzi poznáš priateľa, a ja môžem povedať, že aj v horách. Keď mi pred dvoma rokmi pri zostupe z Rysov ruplo v kolene, okamžite ku mne priskočili dvaja neznámi ľudia, aby mi pomohli. Jeden bol Čech a druhý Poliak.

Zbojníčka zaliata slnkom

Počasie sa v horách rýchlo mení

A nakoniec predsa vyjde slnko
Aj ľudia, ktorí majú to šťastie, že žijú v horách natrvalo, sú neopakovateľní. To že to nerobia pre peniaze, som pochopil na chate na Rysoch, kde dostanete vynikajúcu kapustovú polievku alebo guláš za sumu, pri ktorej by vás v Bratislave ani do reštaurácie nepustili. A všetky suroviny si nosia sami. Takisto turistickú mapu som tu zohnal za nižšiu cenu ako v stánku PNS dole pod Tatrami.

Tento balvan si tu asi zabudli mimozemšťania cestou na Kriváň
Tatry sú pre mňa niečím neopakovateľným, obnovujúcim sa každým razom s inou originalitou. Nikdy ma neomrzelo stúpať zo Štrbského plesa na hrdý Kriváň alebo z Popradského na Rysy.
Pred dvoma rokmi sme zase po prvý raz obdivovali Belianske Tatry, na ktoré som predtým akoby zabúdal. A nadovšetko milujem posedenia na chatách, či je to kamenná Terryho chata, drevená Zbojníčka alebo spomínaná srdcovka pod Rysmi. Do údivu ma privádzajú plesá, ktorých je požehnane ako jazier vo Fínsku. Každé je iné, akoby rozprávajúce iný príbeh. Jedno sa mračí skrývajúc odveké tajomstvo, iné sa ľahúčko trbliece v lúčoch zapadajúceho slnka.

Tatry nie sú len vysoké štíty ale aj záplavy vôd, raz nepokojné

inokedy kľudné - Trojrohé pleso
Tatry však ponúkajú čosi viac – pre každého opakovateľný zážitok. Ako raz niekto povedal: „Oko sa nenasýti hľadením“ – aj preto sa oplatí prísť znova.
Fakty o Tatrách:
v roku 1949 bol na území Tatier vyhlásený Tatranský národný park (TANAP)
od roku 1993 patria do zoznamu UNESCO ako Biosférická rezervácia
tvoria ich viaceré turistické stredická – Štrbské pleso, Smokovce, Tatranská a Veľká Lomnica, Eurocamp
posunom ľadovcov v štvrtohorách sa vytvorili známe vrcholy ako Gerlachovský a Lomnický štít, Rysy alebo Kriváň ale aj Veľká a Malá studená dolina
najvyšším vrcholom je Gerlachovský štít – 2655 m.n.m, ďalšími velikánmi sú napríklad Lomnický štít (2632 m.n.m.), Vysoká (2547 m.n.m.), Ľadový štít (2627 m.n.m.), Malý Kežmarský štít (2514 m.n.m.) alebo Rysy (2499 m.n.m.) či Kriváň (2494 m.n.m.)
medzi najznámejšie plesá patria Štrbské a Popradské plesá, Malé a Veľké Hincove plesá, Zelené pleso, Batizovské pleso, Žabie pleso, Skalnaté pleso
v zime a jar sú otvorené lyžiarske strediská na Lomnickom sedle, Solisko a ďalšie
v lete je možnosť zájsť do AquaCity v neďalekom Poprade alebo sa schladiť napríklad v Belianskej jaskyni
na vysokohorské túry je možné si objednať vysokohorského vodcu podľa náročnosti trasy

Takto to vyzeralo, keď Tatry krvácali po víchrici

Ale vo všetkom treba vidieť nádej, ako to zobrazil neznámy sprejer

A naposledy - Tatry v plnej kráse
foto - autor
Ostatné články o Slovensku nájdete v rubrike Slovensko moje