https://www.facebook.com/pivacekblogRád píšem a rád stretávam inšpiratívnych ľudí, preto som okrem článkov začal robiť rozhovory, ktoré publikujem na mojom blogu. Mojím detským snom je vydať knihu. Zoznam autorových rubrík: Business Stories, Moji veľkí priatelia, Rozhovory, Spoločnosť a tak, Spolok sv. Vincenta de Paul -, Zamyslenia, Recenzie, Reality & stavby, Deti, mládež, tábory, Stalo sa..., Ľudia, kamaráti, Fotografie, Slovensko moje, Veď už ma nekop:-), Depresia, Súkromné, Nezaradené
Sedím na hoteli v Dubline. Pred dvoma hodinami som dorazil z biznis večere starým Volvom, ktoré šoféroval mladík z Indie. Celkom dobre to s ním šlo po anglicky, aj napriek tomu, že sa často pýtal na zopakovanie vety. Do hotela sme napokon trafili.
Kuk... a som na svete! Som malé a bezbranné bábätko, mám len 47 cm a nevážim ani toľko, čo dve minerálky Lucka, ktoré pije moja mamina. Na svet som prišlo po dlhom pôrode, ktorému predchádzalo ešte dlhšie očakávanie mojich rodičov. Hlavne ocko sa nedevel dočkať, kedy uvidí svoju princeznu a často ma prosil, hladkajúc mamine bruško, aby som už viac nečakala.
We had just 28 minutes for interview. However we managed to talk about economy, Dell company, Euro or his family and hobbies. He says he tends to be informal. When talking to him I realized its very much so. Veit Dengler, General Manager, Dell Company.
Počuť ropzrávať Gorana, bývalého narkomana zo Splitu, jeho hrubý hlas, pomaly hľadajúci slová, bolo naozaj veľmi silným zážitkom. Slová, ktoré padali na zem ako kusy olova, človek nechápavo otváral ústa a nejeden, kto ho počul, sa neubránil slzám. Tu je prepis jeho svedectva - o živote, ktorý toľko ráz mohol skončiť smrťou, ale nakoniec skončil požehnaním.
...alebo o jednom fajn chlapovi, ktorý to už nevydržal so „svojimi“ šiestimi ženami...
Netrvalo veľmi dlho, kým som zistil, že blogeri sú jedna veselá a živá banda. S niektorými som si ja, blogerské mimino, začal písať hneď ako som robil prvé (nadšené) krôčky na blogu. Nechápal som ako dobre sa mi kecá s niekým, kto sedí za compom niekde v Žiline alebo Pezinku, koho som nikdy predtým nevidel, ale aj tak sa mi ten NIEKTO stal spriaznenou dušou. Ako sa však vraví - lepšie raz vidieť ako... A tak sa stalo...
